História medicíny – najvýznamnejšie terapeutické systémy I.

späť na zoznam
29. November 2012

História medicíny – najvýznamnejšie terapeutické systémy I.

Zo starovekých egyptských písomných pamiatok z rokov okolo 1700 – 1600 pred. n. l. vieme, že ako liečivé rastliny sa už vtedy používala napríklad borievka, cesnak, fenikel, koriander, horec, palina, dúšky, senna, mandragora, škoricovník, blen a aj ricínový olej. Z minerálov meď, železo, ortuť, zo živočíšnych produktov med, včelí vosk a i. Napríklad konopa sa používala pri očných ťažkostiach a odvar z makovíc tíšil plačúce deti.

Teda vo všetkých ľudských sídlach a civilizáciách poskytovalo prirodzené životné prostredie produkty, ktoré slúžili ako potrava a aj ako liečivá. Ľudí to zrejme naučilo pozorné sledovanie prírody a úzky vzťah k životnému prostrediu. Veď aj zviera si inštinktívne volí vhodnú kombináciu rastlinnej potravy, aby ostalo zdravé, a vyhýba sa rastlinám škodlivým – jedovatým.

Nečudo, že odborníci na vyhynuté rastliny a zvieratá – paleontológovia našli zväzky rastlín zrejme zberané ako liečivé dokonca pri pozostatkoch našich neandertálskych predkov, teda už u pračloveka. Využívanie prírodných liečiv je zrejme staršie ako ľudstvo samo. V každom spoločenstve sa našli jedinci, ktorí mali hlbšie znalosti o liečivých účinkoch prírodných látok, a tak sa postupne vytvárala medicína ako profesia a popri nej existovalo bylinkárstvo a samoliečenie.

Nejde nám však ani tak o históriu medicíny, ale o liečebné princípy. A tých je dosť. Hoci v užívaní liečiv Východu a Západu dodnes pretrvávajú určité podobnosti (napr. uplatnenie maku – ópia, rebarbory, škorice), v lekárskom myslení o ich aplikácii však už nie.

Prvotná idea bola rovnaká: zdravie sa odvodzuje z rovnováhy základných prvkov tvoriacich prirodzenosť človeka. Zhruba od 16. storočia sa väčšina európskych lekárov priklonila k voľbe lieku podľa jednotlivých chorôb, teda ku koncepcii „na každú chorobu liek“, liek je proti určitej chorobe, k alopatii (z gréckeho allos – iný a pathos – choroba). Naproti tomu čínska medicína ostala verná chápaniu choroby ako porušenia rovnováhy a harmónie medzi chorým, jeho životným prostredím a okolitým svetom.

Autor: Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek PhD.