Nebezpečné rastliny - Letné

Kým v jarnom období boli najväčšou hrozbou nebezpečné rastliny z čeľade iskerníkovitých, v lete sú to najmä rastlinní zástupcovia mrkvovitých (Apiaceae).

Čeľaď má asi 1000 zástupcov zo 140 rodov a patria do nej väčšinou byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listmi dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na výrazných súkvetiach sa tvoria malé vajcovité plody, dvojnažky, ktoré sa rozpadávajú na mesiačikovité útvary – nažky.

Mnohí zástupcovia sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni – napr. rasca, kôpor, fenikel, petržlen, mrkva, niektorí sú mierne až stredne toxickí, vyvolávajú omámenie, závraty, celkovú nevoľnosť a pod.

Najnebezpečnejšou  letnou  rastlinou  je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie roztrúsene na mokrých lúkach, zaplavovaných miestach od nížin po pahorkatiny a má príjemný mrkvovitý pach a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách a jeho jed prechádza aj do vody. Takto môže byť nebezpečná aj voda zo studničky.

Najviac jedu obsahuje v čase kvitnutia (sušením sa jed stráca). Jedy rozpuku sú polyíny, najmä vonný kŕčový jed cikutoxín, ktorého antidotum nie je zatiaľ známe.

Rozpuk jedovatý (Cicuta virosa)

Podobné nebezpečné obsahové látky má aj tetucha kozí pysk (Aethusa cynapium), jednoročná lysá bylina s listmi pripomínajúcimi petržlen a často ako burina s ním rastúca. Spomínali sme si ju už pri výpočte rastlinných jedov a takisto aj jej nebezpečnú podobnosť. Smrteľné otravy sú známe.

Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum),  ktorý rastie pri plotoch a pri vädnutí páchne myšacinou. V antickom Grécku bol jedom pri súdnych popravách (Sokrates); smrť nastáva zadusením. Nebezpečná je aj prítomnosť dvojnažiek v iných netoxických dvojnažkách mrkvovitých – vo fenikli, aníze a pod., ktorým sa podobá.

Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum)

Menej známa je rovnako nebezpečná krkoška mámivá (Chaerophyllum temulum), ktorá rastie na vlhších stanovištiach a tiež vyzerá ako petržlen, s nažkami podobnými rasci; občas zapríčiní otravy dobytka. V lete kvitnú a dozrievajú plody viacerých nebezpečných rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae); všetky sú viac alebo menej nebezpečné až toxické.

Dokonca aj zemiak – samozrejme, že okrem zdravých nezelených hľúz. Otravy klíčkami a zelenými hľuzami sú známe; obsahujú jedovatý alkaloid solanín. Jedy niektorých ľuľkovitých predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé príznaky otravy patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas a rozšírené zreničky nereagujúce na svetlo; je to najmä účinok atropínu. Otrava vyžaduje rýchlu lekársku pomoc.

Medzi najnebezpečnejšie rastliny leta patrí  ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Rastie u nás roztrúsene na čistinách listnatých lesov, najmä bučín. Smrteľnou dávkou pre deti sú 3 – 4 guľaté, leskločierne bobule. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné zelené rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti.

Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna)

Občas sa deti priotrávia aj semienkami vyzerajúcimi ako mak z toboliek krčiažkovitého tvaru blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Podobné jedy obsahuje aj durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má veľké biele zvončekovité kvety a tiež ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), s toxickými sladkohorkými bobuľami sýtočervenej farby.

Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara)

Jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či mrkvovitých, roztrúsene sa nájdu aj inde.

V lete dozrievajú jedovaté plody dnes už vzácne sa vyskytujúceho kúkoľa (Agrostemma githago), vysokým obsahom nebezpečného kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum autumnale), nazývaného aj rastlinný arzenik. 

Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus), vyvolávajú ospalosť a očné zápaly spojené s kožnými vyrážkami. Na ne si musia dávať pozor najmä zberači chmeľu v chmeľniciach. Mali by sa vyvarovať kontaktu s plesnivejúcimi šišticami.

Veľmi jedovatá je mohutná a majestátna kýchavica biela (Veratrum album), rastúca na horských pasienkoch. Pastieri ju ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka.

Kýchavica biela (Veratrum album)

Aj medzi drevinami sa nájdu nebezpečné druhy. Je to známa borievka netatová – netata (Juniperus sabina), okrasný a parkový tis (Taxus baccata), z ktorého sú jedlé iba červené semenné miešky, toxická je tiež tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín. Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna a často pestovaná drevina poškodzuje pri dotyku kožu.

Veľmi zákernou rastlinou je tiež už spomínaný ricín obyčajný  (Ricinus communis). Má ostnité plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú  toxickú bielkovinu. Lákajú najmä dospievajúcich „výskumníkov“, či sú laxatívne účinné. A stačí 2 – 10 „fazuliek“ a otrava sa prejaví až po 10 – 12 hodinách sčervenaním, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed vstrebal a liečenie je mimoriadne ťažké.

Ricín obyčajný  (Ricinus communis)

Aj medzi populárnymi zeleninovými a koreninovými mrkvovitými rastlinami sa nájde niekoľko nebezpečných. Koreň petržlenu (Petroselini radix) s obsahom nie celkom bezpečného fenylpropánu apiolu a myristicínu má tonizujúci a kontrakčný účinok na maternicu, šťava paštrnáka (Pastinaca sativa) doslova leptá pokožku.

Mnohé lúčne mrkvovité rastliny, ako sme už tiež spomenuli pri vyratúvaní nebezpečných obsahových látok zelených rastlín, obsahujú v šťave furokumaríny, ktoré po kontakte s pokožkou a následnom osvetlení vyvolajú poruchy kožnej pigmentácie (fotodermatitídu), a preto sa furokumarínové rastliny vo výťažkoch oddávna používajú na liečbu pokožkových anomálií – vitiliga a novšie aj psoriázy.