Zber a spracovanie liečivých rastlín

Slovenská republika je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. Pre vegetáciu – liečivé rastliny nevynímajúc – má veľmi vhodné podmienky. Na území Slovenska sa v druhohorách vytvorili vápencové substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi vyvrelinami, na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Slovensko je bohaté na prírodné pramene, ktoré priaznivo ovplyvňujú prírodnú vegetáciu, a má aj priaznivé klimatické podmienky.

Takmer celá krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát, chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy, od severovýchodu zasa priveľkú oblačnosť a tým nadmerné zrážky. Preto nemá letné ani zimné tepelné extrémy. Nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka slnečného svitu.

Na Slovensku rastie asi 200 – 250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných stupňov až po alpínske hole a skaly a to v produkčnom množstve, takže pri rozumnom zbere by sa nemali vyhubiť. Z asi 300 liečivých rastlín „každodennej potreby“, ktoré sú zložkou európskych priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov – HVL), môže poskytnúť asi polovicu až dve tretiny a to iba preto, že zvyšok tvoria liečivé rastliny dovážané z tropických alebo subtropických oblastí.

Množstvom a druhovou rozmanitosťou by sa teda mohla Slovenská republika stať výhodnou surovinovou základňou  na  pokrytie spotreby liečivých rastlín na domácom trhu, pričom sú tu možnosti aj predpoklad na export kvalitných rastlinných surovín. Spotreba rastlín (najmä na priemyselné spracovanie) stále stúpa a stále nám chýbajú (i pre možný vývoz ) bežné liečivé rastliny, ako je kvet bazy čiernej, hluchavky bielej a lipový kvet, rumanček, kvalitné šípky, list brezy, jahody, skorocela a žihľavy, alchemilková a repíková vňať, korene púpavy, nátržníka,  kuklíka a mnohé ďalšie liečivé rastliny.

Napriek úprave nákupných cien je stále u nás nedostatok liečivých rastlín a mnohé domáce v produkčnom množstve musíme dovážať zo štátov, kde je zber lepšie organizovaný. V niektorých druhoch obstojíme iba tradične dobrou kvalitou rastlín, podmienenou spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami a prípadným celosvetovým nedostatkom.

Priame užívanie liečivých rastlín je síce na ústupe a z fytoterapeutík tvoria najväčší podiel čajoviny, ale paleta fytoterapeutík sa stále rozširuje a liečivé rastliny sú stále viac priemyselnou surovinou. Preto treba na ne hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na ich požadovanú kvalitu, ktorá je podmienená štandardným množstvom biologicky aktívnych obsahových látok. Preto pre každú liečivú rastlinu a jej zberovú časť sú predpísané hodnoty jej kvality – normy, ktoré uvádza Slovenský farmaceutický kódex nateraz v prvom vydaní z r. 1997 a prvý slovenský liekopis, ktoré sú zárukou akosti a tým i konštantného liečebného efektu. Preto ich aj v našom diele uvádzame, pokiaľ boli vypracované.

Prieskumom liečivých rastlín, ich výskytom v prírode, možnosťami pestovania, zberom, konzervovaním, obsahovými látkami a využitím sa zaoberajú celé vedné odbory (predovšetkým farmakognózia, veda o prírodných liečivách, ktorej preto venujeme osobitú kapitolu, farmaceutická chémia, biochémia a farmakológia).

Mnohé z liečivých rastlín sú a budú ešte dlho stálou surovinou na izoláciu obsahových látok s menšou toxickosťou, ako majú umelé, syntetické liečivá, alebo ich výroba by bola neekonomická, pridrahá, ako je to napr. v prípade morfínu, chinínu, srdcových glykozidov a ďalších. Z niektorých sa zasa poloumelo vyrábajú ďalšie liečivá, ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. niektoré hormóny zo saponínov).

Čisté izolované obsahové látky liečivých rastlín možno ďalej spracúvať na liečivá, alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby môžu slúžiť ako modelová látka pri výrobe rovnako účinných syntetických látok (napr. papaverín a efedrín sa môže vyrábať aj synteticky, aj izolovať z rastlín). Izolované látky pri chemickom spracovávaní možno zbaviť niektorých nežiaducich vedľajších záporných účinkov, a tak rozšíriť škálu ich liečebného uplatnenia.

Podľa kokaínu, obsiahnutého v listoch koky, sa vyrobili mnohé syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká), podľa saligenínu látky s protireumatickou účinnosťou, podľa morfínu látky mierniace bolesti (centrálne analgetiká), podľa indiánskeho šípového jedu kurare lieky na svalové ochabnutie (svalové relaxanciá pre použitie v chirurgii) a pod. a pritom nie sú napr. návykové alebo nemajú iné nepríjemné vedľajšie účinky.