Použitie liečivých rastlín

Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovali aj rastliny a pri tom zistili, že mnohé z nich majú liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé, neskôr ich šťavy a odvary a novšie výťažky, tinktúry a pod.

Najväčšiu obľubu mali a majú dodnes čajoviny. Ich uplatnenie nie je však jediné a pomaly je aj doznievajúce. Liečivé rastliny sa používajú ako koreniny, kozmetiká a dokonca aj okrášľujú záhrady, balkóny a naše príbytky. Do popredia sa dostávajú rastlinné prípravkyfytofarmaká s kontrolovateľným množstvom biologicky účinných obsahových látok.

Takisto i čajoviny sa museli stať fytoprípravkami so stabilizovanou účinnosťou, klinicky overenou. Aj voľnopredajné dostať iba v lekárňach a liekopisné normy a normy Slovenského farmaceutického kódexu zabezpečujú ich stabilnú kvalitu; inde predávané čajoviny sú potravinárskym tovarom bez záruky terapeutickej použiteľnosti.

Najúčinnejšou rastlinnou terapeutickou formou sú čerstvé rastlinné šťavy. Ak nemáte vhodný prístroj, treba si ich pripraviť svojpomocne. Zo šťavnatých plodov sa získavajú ľahko vylisovaním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté však treba pomlieť na pocínovanom mäsovom strojčeku, dať na husté plátno a šťavu pretlačiť do podstavenej nádoby.

Postup je niekedy veľmi prácny a navyše musí sa opakovať každý deň. Preto nie sú rastlinné šťavy v našom ľudovom liečiteľstve veľmi obľúbené, hoci by si zaslúžili viacej pozornosti; predávané ovocné šťavy sú totiž stabilizované chemickými, nie celkom neškodnými prípravkami a zvyčajne pridávaný vitamín C je syntetický, nie biologicky aktívny, ľavotočivý a organizmus ho vie zužitkovať iba asi na 50 %.

Šťavy sa užívajú buď v prirodzenom stave, alebo prisladené a inak prichutené, napr. medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo sa konzumujú s hlienovými polievkami. Výborné uplatnenie majú v tzv. jarných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov a vravíme, že na nás prichádza jarná únava.

Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, lepšie dva. Šťava sa vytláča z rastlín, ktoré sú vhodné na jarné šaláty. Nie veľmi chutná bylina sa mieša s aromatickou.

Ako základná bylina sa používa napr. pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý, skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska.

Na prichutenie napr. archangelika lekárska, baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, dúška materina, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky), komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, stavikrv vtáčí, zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. 

Pri miešaní základných a aromatických bylín sa odporúča pomer 9 : 1.

Na jarné kúry a na posilnenie organizmu sa osvedčili napr. čajoviny:

  1. list šalvie, list rozmarínu, vňať paliny – po 10 g, vňať rebríčka, vňať ľubovníka – po 20 g, list žihľavy – 30 g; 1 lyžica zmesi sa zaparí 1/4 l vriacej vody, nechá sa prikryté 15 min a pije ráno, pred obedom a večer po jednej šálke.
  2. list žihľavy, vňať rebríčka, koreň púpavy – po 20 g, vňať zemežlče – 15 g, kvet trnky a list podbeľa po 10 g; príprava a užívanie ako čajovina (1).

Obľúbené sú čajové nápoje aj z jednej liečivej rastliny – z nemiešaných jednotlivých drog; napr. je známe užívanie čaju z fenikla proti nadúvaniu, z kvetov lipy pri nachladnutí a na vypotenie, z medovky lekárskej pri bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, z úborov rumančeka na kloktanie a iné.

Kto nemá možnosť presne vážiť liečivé rastliny, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí 3 – 5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate , 6 – 10 g sekaných koreňov, 5 – 10 g semien; polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml, čajová alebo kávová lyžička 5 ml.

Pojem šálka alebo pohárik (česky pohárek) označuje nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl), pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom cca 150 ml (1,5 dl).

Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali pripravovať čerstvé nápoje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy, lebo len tak je záruka, že do výluhu pôjdu v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiaducich zložiek.

Nápoje sa pijú väčšinou teplé alebo až horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to charakter choroby nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom. Toľko úvod do problematiky o čajovinových zmesiach. Pozrime sa ňu bližšie.