Nebezpečné rastliny - Jarné

Už v čase, keď sa topí sneh, možno nájsť v prírode prvé nebezpečné rastliny – snežienku jarnú (Galanthus nivalis) a vzácne u nás rastúcu, a preto chránenú bleduľu jarnú (Leucojum vernum). Súbor asi 20 alkaloidov, nachádzajúcich sa v týchto rastlinách, sa ukladá hlavne v cibuľke; otravy zaznamené síce neboli, ale nebezpečné sú.

Bleduľa jarná (Leucojum vernum)                                          Foto: Marta Everlingová

Niektoré z alkaloidov sa po úprave osvedčili v terapii miernych ochorení centrálneho nervového systému. Pre konzum prichádzajú do úvahy zámenou pri zbere cesnaku medvedieho (Allium ursinum) spolu s cibuľkami konvalinky (Convallaria majalis). Podobne ako cibuľky narcisov, tulipánov, klívie a amarylky skladované doma boli pokrájané omylom do obyčajnej cibule. 

V záhradách pestovaných na ozdobu vtedy rozkvitajú nebezpečnejšie rastliny – iskerníkovité čemerice (Helleborus) s jedovatým podzemkom, tradovaným však ako liečivým, na čo už niekoľkí doplatili, a kríčkovitý lykovec jedovatý (Daphne mezereum) s omamne voňajúcimi kvetmi podobnými orgovánu, ktoré môžu zapríčiniť prudké bolesti hlavy.

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum)

Pravý šafran (Crocus sativus) u nás už nepestujeme a vo voľnej prírode je neznámy, na jar by tiež kvitol; jeho blizny sú jedovaté, podobne ako mnoho v tomto ročnom období kvitnúcich pestovaných okrasných šafranov, krokusov s rozlične farebnými kvetmi, ktorých blizny na tieto účely vonkoncom nie sú vhodné, podobne ako jedovaté blizny na jeseň kvitnúcej jesienky (Colchicum autumnale).

To, čo sa nám na trhu núka ako pravý šafran, sú blizny safrolu, požltu farbiarskeho (Carthamus tinctorius), astrovitej jednoročnej byliny kvit núcej v júli – septembri v záhradách, pochádzajúcej z Prednej Ázie; obsahuje v bliznách iba vo vode zle rozpustné farbivo, ale jedovatá našťastie nie je.

Na jar deti často zberajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahu jú toxický laktón protoanemonín,  vyvolávajúci zle sa hojace zápaly kože a slizníc. Nachádza sa napr. v šťave blyskáča (Ficaria verna) hojného na lúkach i v záhradách, na vlhkejších lúkach rastúcej veternice (Anemone), pri okrajoch lesa rastúceho ponikleca (Pulsatilla) i na bažinatých miestach hojného záružlia (Caltha palustris). Šťava sa ľudove traduje ako antireumatikum, ktoré však namiesto liečby privodí vážne poškodenia kože.

Blyskáč jarný (Ficaria verna)

Neverte ani ľudovým odporúčaniam, že chochlačky (Corydalis) tiež na jar kvitnúce voňavými kvetmi, časté v dubovohrabových hájoch a lužných lesoch, sú dobré proti závratom a pri ner vových poruchách; obsahujú jedovaté alkaloidy, ktorých základom je bul bokapnín vyvolávajúci otravy s podobnými príznakmi, ako pozorujeme pri zápale mozgových blán, obmedzí motorickú aktivitu a potlačí všetky pohyby.

Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod menom zlatý dážď (to, čo sa na západnom Slovensku pokladá za zlatý dážď, je skôr pred vypučaním listov štvorpočetnými žltými kvetmi kvitnúca a s dlhými previsnutými konárikmi, menej toxická zlatovka, forzítia – Forsythia suspensa, okrasný ker parkov a záhrad). Štedrec obsahuje najmä v kvetoch a potom v semenách jedovatý alkaloid cytizín.

Štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides)

Deti sa dajú zlákať jeho zlatožltými kvetmi v strapcoch, podobnými kvetom agátu, žujú ich pre sladkú šťavu, ale už 5 kvetov môže vyvolať smrteľné nebezpečenstvo. Jedovatejšie sú ešte nezrelé plody podobné fazuľovým strukom. Už po prvých príznakoch – bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie a hnačky, treba volať lekára (jeho zákrok – čo sa málo vie, je podobný ako pri otrave nikotínom).

Zlatovka, Forzítia – (Forsythia suspensa)

Ťažkosti – najmä s kvet mi štedreca sú časté – býva totiž vysadený ako ozdobný v parkoch, záhradách, okolo detských zariadení a pod., čo by rozhodne nemalo byť a ak, mal by byť tabuľkou označený ako toxický (a všetky podobné jedovaté „okrasy“ parkov).

Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti má toxické – s výnimkou kvetov; i tie však pri voňaní môžu vyvolať astmatické záchvaty a dusenie. Žuvanie jeho toxických sladkých žltých koreňov namiesto „sladkého drievka“ sa dnes už nerobí.

V máji rozkvitajú toxické konvalinky (Convallaria majalis); toxická je aj voda vo váze, do ktorej sme ich dali, a tiež konvalinkové voňavky. Ich kytička rozhod ne nepatrí do detského kočíka! O možnosti prímesi ich cibuliek do cesnaku medvedieho sme už hovorili.

Podobné účinky majú aj kokoríky (Polygonatum) a tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), trvalka tienistých listnatých aj ihličnatých lesov.

Kokorík voňavý (Polygonatum odoratum)

Na rozhraní jari a leta kvitnú jedovaté iskerníky (Ranunculus), ktorých nebezpečný antireumatický protoanemonín v čerstvej šťave sme už tiež spomí nali; priloženie listov iskerníka prudkého (Ranunculus acris) na pokožku vyvolá po niekoľkých hodínách tvorbu pľuzgierikov a zápal, čo sa niekedy zneužíva na simuláciu ochorenia.

Podobné dráždivé pôsobenie majú aj druhy plamienka (Clematis), žltohlavu (Trollius), orlíčka (Aquilegia), iná skupina jedov je prí tomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium).

Plamienok celistvolistý (Clematis integrifolia)

Jednou z našich  najjedovatejších rastlín  je prilbica modrá (Aconitum napellus); mohutná okrasná bylina s peknými, väčšinou fialovými prilbicovitými kvetmi; jej hľuza býva oficinálna v liekopisoch (Aconiti tuber) a zriedka slúži ako analgetický prostriedok.

 

Prilbica modrá (Aconitum napellus)

Pred užívaním akejkoľvek časti v ľudovom liečiteľstve dôrazne varujeme! Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere a pri otrave človek spočiatku cíti nevoľnosť, silné mravčenie, potom akoby mu v žilách kolo vala ľadová voda a niekedy dochádza až k zastaveniu dychu.

Koncom jari alebo začiatkom leta rozkvitá na medziach a kamenistých stráňach toxický rozchodník prudký (Sedum acre), ktorého kvety niekedy vytvárajú až súvislé koberčeky. Obsahuje látky dráždiace kožu a sliznice. 

Rozchodník prudký (Sedum acre)

Dráždivé účinky má aj oranžové mlieko známeho lastovičníka (Chelidonium majus), dráždivá je aj šťava mliečnikov (Tithymalus, syn. Euphorbium), ktorá údajne odstraňuje bradavice. Takéto a podobné ľudové odporúčania treba však vždy brať s rezervou a radšej sa ich vyvarovať.