Zázrak zvaný silice VI. - nositelia vône

späť na zoznam
8. Máj 2015

Zázrak zvaný silice VI. - nositelia vône

Terpenoidy majú svoju molekulu zostavenú z uhlíka a vodíka – z izoprénov, tvorených piatimi atómami uhlíka. Najmenší  je monoterpén, zložený z 10 uhlíkových atómov, teda z dvoch izoprénových jednotiek. Terpenoidy sú hlavnou zložkou mnohých silíc; napríklad citral medovkovej, borneol, geraniol alebo linalol levanduľovej, nerol v bergamotovej, cineol v eukalyptovej, tymol tymiánu, pinény ihličnanov a pod. Molekuly s 15 uhlíkovými atómami sú seskviterpény a obsahujú tri izoprénové jednotky. Často sú zložkou silíc a ľahko sa získavajú pri destilácii silice; ide napríklad o chamazulén silice rumančeka. Diterpény – molekuly s 20 uhlíkovými atómami, sú v siliciach vzácnejšie a s vyšším počtom sa destiláciou nedajú zo silíc získať.

Jednotlivé silicové zložky môžu byť buď bezkyslíkaté zlúčeniny, alebo alkoholy, fenoly, aldehydy, ketóny a iné veľmi premenné látky, preto je tie veľmi častý značne premenný obsah jednotlivých zložiek a ich vzájomný pomer v určitých siliciach. Tieto znaky sú však geneticky fixované, a preto silice jednotlivých odrôd rastlinných druhov sa môžu obsahom i pomerom jednotlivých zložiek veľmi lišíť. Vplyv na to majú aj vonkajšie podmienky, ako napríklad klimatické.

Klasifikácia silíc podľa chemického zloženia je preto ťažká. Zriedka v silici prevláda jedna určitá látka – napríklad v silici mäty piepornej mentol, v geraniovej geraniol, v rumančekovej seskviterpény a pod., zväčša je to viac zložiek a určitý typ, čo umožňuje zachovať aspoň približne chemický spôsob triedenia silíc.

Nositeľom pachu – vône však zvyčajne býva zložka zastúpená v nepatrnom množstve (napr. iróny v podzemku kosatca). Vonné látky – sekréty, silice živočíšneho pôvodu, obsahujú osobitné zložky. Nositeľom ich vône bývajú špeciálne zlúčeniny – makrocyklické, neterpénové ketóny, dusíkaté látky a i. Na objasnenie zloženia silíc sa s úspechom používa tzv. plynová chromatografia.

Silice tvorené prevažne derivátmi fenylpropánu sú najmä škoricový aldehyd, hlavná zložka škoricovej silice, eugenol silice klinčekovej, anetol, anízový aldehyd a fenikulín silice anízovej a feniklovej, azaron silice puškvorca a piol silice petržlenu. Eugenol a anetol majú výrazne antiseptiké účinky. Anetol môže byť východiskovou látkou k syntéze niektorých dôležitých liečiv, napríklad analeptík (periférne – napr. Pedrolon), prípadne estrogénne účinného dietylstilbestrolu.

Silice často menia farbu – živičnatejú, čím tmavnú a zvyšuje sa ich hustota. Súčasne menia aj pach – vôňu (veľmi dôležitý jav pre tvorbu silicových kompozícií v parfumérii, kde sa musí pridávať stabilizátor, aby sa udržala vonná kompozícia trvalej vône – stabilizátor stálej vône, tzv. buket voňavky), prebieha autooxidácia, polymerizácia, hydrolýza esterov. Chemické zmeny podporuje vzdušný kyslík, teplo, svetlo a vlhko.

Najrýchlejšie sa menia silice s obsahom nenasýtených terpenoidov – uhľovodíkov (citrónová silica – Citri aetheroleum -  v zmysle terminológie slovenského liekopisu „aetheroleum“ - písané však aj „etheroleum“ (Čl 1), kosodrevinová – Pini pumilionis aetheroleum, a i. V siliciach s vysokým obsahom esterov (bergamotová silica – Bergamottae aetheroleum alebo levanduľová – Lavandulae aetheroleum) sa skladovaním zvyšuje obsah kyselín vplyvom čiastočného zmydelnenia esterov a ľahko sa menia aj silice s obsahom aldehydov a fenolov. Relatívne stále sú silice obsahujúce alkoholy, najmä ak sú ich hlavnou zložkou (geraniová silica – Geranii aetheroleum).

Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc., Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD.,