Zázrak zvaný silice VI. - nositelia vône
Zázrak zvaný silice VI. - nositelia vône
Terpenoidy majú svoju molekulu zostavenú z uhlíka a vodíka – z izoprénov, tvorených piatimi atómami uhlíka. Najmenší je monoterpén, zložený z 10 uhlíkových atómov, teda z dvoch izoprénových jednotiek. Terpenoidy sú hlavnou zložkou mnohých silíc; napríklad citral medovkovej, borneol, geraniol alebo linalol levanduľovej, nerol v bergamotovej, cineol v eukalyptovej, tymol tymiánu, pinény ihličnanov a pod. Molekuly s 15 uhlíkovými atómami sú seskviterpény a obsahujú tri izoprénové jednotky. Často sú zložkou silíc a ľahko sa získavajú pri destilácii silice; ide napríklad o chamazulén silice rumančeka. Diterpény – molekuly s 20 uhlíkovými atómami, sú v siliciach vzácnejšie a s vyšším počtom sa destiláciou nedajú zo silíc získať.
Jednotlivé silicové zložky môžu byť buď bezkyslíkaté zlúčeniny, alebo alkoholy, fenoly, aldehydy, ketóny a iné veľmi premenné látky, preto je tie veľmi častý značne premenný obsah jednotlivých zložiek a ich vzájomný pomer v určitých siliciach. Tieto znaky sú však geneticky fixované, a preto silice jednotlivých odrôd rastlinných druhov sa môžu obsahom i pomerom jednotlivých zložiek veľmi lišíť. Vplyv na to majú aj vonkajšie podmienky, ako napríklad klimatické.
Klasifikácia silíc podľa chemického zloženia je preto ťažká. Zriedka v silici prevláda jedna určitá látka – napríklad v silici mäty piepornej mentol, v geraniovej geraniol, v rumančekovej seskviterpény a pod., zväčša je to viac zložiek a určitý typ, čo umožňuje zachovať aspoň približne chemický spôsob triedenia silíc.
Nositeľom pachu – vône však zvyčajne býva zložka zastúpená v nepatrnom množstve (napr. iróny v podzemku kosatca). Vonné látky – sekréty, silice živočíšneho pôvodu, obsahujú osobitné zložky. Nositeľom ich vône bývajú špeciálne zlúčeniny – makrocyklické, neterpénové ketóny, dusíkaté látky a i. Na objasnenie zloženia silíc sa s úspechom používa tzv. plynová chromatografia.
Silice tvorené prevažne derivátmi fenylpropánu sú najmä škoricový aldehyd, hlavná zložka škoricovej silice, eugenol silice klinčekovej, anetol, anízový aldehyd a fenikulín silice anízovej a feniklovej, azaron silice puškvorca a piol silice petržlenu. Eugenol a anetol majú výrazne antiseptiké účinky. Anetol môže byť východiskovou látkou k syntéze niektorých dôležitých liečiv, napríklad analeptík (periférne – napr. Pedrolon), prípadne estrogénne účinného dietylstilbestrolu.
Silice často menia farbu – živičnatejú, čím tmavnú a zvyšuje sa ich hustota. Súčasne menia aj pach – vôňu (veľmi dôležitý jav pre tvorbu silicových kompozícií v parfumérii, kde sa musí pridávať stabilizátor, aby sa udržala vonná kompozícia trvalej vône – stabilizátor stálej vône, tzv. buket voňavky), prebieha autooxidácia, polymerizácia, hydrolýza esterov. Chemické zmeny podporuje vzdušný kyslík, teplo, svetlo a vlhko.
Najrýchlejšie sa menia silice s obsahom nenasýtených terpenoidov – uhľovodíkov (citrónová silica – Citri aetheroleum - v zmysle terminológie slovenského liekopisu „aetheroleum“ - písané však aj „etheroleum“ (Čl 1), kosodrevinová – Pini pumilionis aetheroleum, a i. V siliciach s vysokým obsahom esterov (bergamotová silica – Bergamottae aetheroleum alebo levanduľová – Lavandulae aetheroleum) sa skladovaním zvyšuje obsah kyselín vplyvom čiastočného zmydelnenia esterov a ľahko sa menia aj silice s obsahom aldehydov a fenolov. Relatívne stále sú silice obsahujúce alkoholy, najmä ak sú ich hlavnou zložkou (geraniová silica – Geranii aetheroleum).
Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc., Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD.,

Medovka lekárska

Levanduľa lekárska

Eukalyptus

Rumanček kamilkový

Mäta pieporná

Kosatce

Škorica

Bedrovník anízový

Fenikel obyčajný

Puškvorec obyčajný

Petržlen záhradný

Citrónovník horký
