Rod mäta (Mentha L.) sú väčšinou trváce byliny s aromatickými protistojnými listami na štvorhrannej stonke. Kvety tvoria paprasleny v pazuchách horných listov alebo hlávkovité súkvetia, plody sú tvrdky.

Krížením mäty vodnej (M. aquatica L.) a m. klasnatej (M. spicata (L.) Huds.), ktorá je krížencom m. dlholistej (M. longifolia (L.) Huds.) a m. okrúhlolistej (M. rotundifolia (L.) Huds.), vznikol pričinením anglických pestovateľov v mestečku Mitcham druh mäta pieporná (prakticky trojnásobný bastard) a vzhľadom na vynikajúce zloženie sa začal pestovať takmer po celom svete. V tomto krížencovi dominujú znaky m. vodnej (s červenkavými stonkami – Mitcham).

Mäta pieporná je asi 0,3 – 0,6 m vysoká, listy intenzívne voňajú po mentole, sú vajcovito kopijovité, ostro pílkovité, s výraznou žilnatinou. Kvitne od júna do septembra, bledopurpurové kvety sú usporiadané do klasu.Rastliny vytvárajú pod povrchom pôdy bohatú sieť drevnatých podzemkov, ktorými sa vegetatívne rozmnožujú. V jej charaktere ako kríženca je zakotvený výdatný vegetatívny spôsob množenia, rastu, ale aj sterilita.

Podobné vlastnosti má kríženec, vypestovaný v Nemecku (tzv. mäta pieporná falcká, so zelenavými stonkami, white–mint), v ktorom dominujú znaky m. vodnej a v Rusku (ruská, príp. ukrajinská m. p., veľmi mrazuodolná, s fialovými stonkami), s dominujúcimi znakmi m. klasnatej. V Japonsku (Hokaido) sa kultivuje na získavanie mentolu M. arvensis L. var. piperascens Malinvad a v Číne M. arvesis var. glabrata.

Rod je taxonomicky zložitý pre veľkú plasticitu zástupcov a častú hybridizáciu. Krížence sú zväčša neplodné a udržujú sa vegetatívne obnovovacími výhonkami mnohé roky.

Mäta má väčšinou  pôvodný submeridionálny – európsky areál výskytu, dnes sa pestuje prakticky na celom svete, okrem extrémnych oblastí.