Puškvorec obyčajný je trváca bylina so stlačenou, žliabkatou stonkou vysokou aj 90 – 160 cm. Listy má čiarkovité, šachorovité, celistvookrajové (ako kosatec), žltozelené nevýrazné kvety v šikmo odstávajúcom klasovitom šúľku. Kvitne v júni – júli, peľ má lepkavý, nie múčnatý (vietor ho neroznesie, u nás nie je vhodný živočíšny rozširovateľ).

Plody sú predĺžené červené suché bobule, ktoré u nás nedozrievajú azda preto, že všetky jedince pochádzajú z tej istej rastliny, ktorú vraj r. 1574 vysadil Clusius najskôr vo Viedni, prostredníctvom botanických záhrad a ako liečivú ju rozšírili mnísi po celej Európe.

Puškvorec nepatrí k našej pôvodnej prirodzenej flóre. Pôvodom je najskôr z Východnej Indie a Číny. U nás je častý v tŕstí stojatých alebo tečúcich vôd, tiež v ostricových porastoch alebo na plochých, zaplavených a zatienených bahnitých pôdach.

Všeobecne rastie po celej Európe, ale aj v atlantickej Severnej Amerike, v subtrópoch i trópoch, líši sa počtom chromozómov na areáli výskytu, množstvom a skladbou silice (var. americanus Wulff je diploid, var. vulgaris L. triploid a var. angustatus Bess. a var. versus L. je tetraploid).