Usušené, ale i čerstvé rastlinné časti možno použiť ako surovinu na získanie obsahových látok – napr. semeno pagaštanu, dá sa z nich pripraviť výťažok – napr. z hlohu, alebo ich priamo upotrebiť na prípravu čaju ako čajovinu. Posledná skupina liečivých rastlín alebo drog sa dá jednoznačne vyčleniť a označuje sa ako skupina čajovinových liečivých rastlín – drog. Ich počet v európskej oficiálnej medicíne je asi 140.

Základná podstatná vlastnosť čajoviny je, že pripravovateľ si liečivo upravuje do formy čaju, ktorý je buď určený na pitie, alebo zvonka na obklady, či na kloktanie. Ako čajovinové liečivé rastliny sú vhodné iba tie, ktorých biologicky účinné obsahové látky majú dosť široký terapeutický rozsah – veľký rozdiel medzi terapeutickou a toxickou dávkou. Tým je možné napr. aj orientačné dávkovanie zložiek čajoviny na lyžice. Nie sú teda prudko účinné, ako napr. list ľuľkovcazlomocného a iných.

Celý rad drog tvorí jednozložkovú čajovinu (monočajovinu): fenikel obyčajný, lipový kvet, medovka lekárska, úbory rumančeka a i. Okrem tých sa v praxi používajú zmesi drog – čajoviny – species. Pripravujú sa z vhodne upravených čajovinových drog (sekaných alebo drvených) a to buď v lekárni, alebo priemyselne. Čajovinu tvoria drogy s rovnakou indikáciou, ale s doplňujúcim sa účinkom, no často aj s prísadou drog zvýrazňujúcich ich chuť, arómu a niekedy aj vzhľad. V oblasti prípustnosti upotrebenia existujú v niektorých štátoch osobitné štandardizujúce predpisy – napr. SRN. Príklad uvedieme neskôr.
Čajovina obsahuje predovšetkým drogy prvej závažnosti – relevancie pre danú indikáciu, potom doplňujúce drogy následnej závažnosti pre indikačný okruh a pomocné drogy – pre chuť, arómu, niekedy výzor, ale aj na riedenie koncentrácie pripravenej závažnosti. Čajovina má mať 4 – 7 zložiek; kompozície z 20 – 30 drog sú čisto komerčnou záležitosťou (zvýšenie ceny čajoviny) alebo predstavujú terapeutický pokus s mnohými predávkovanými drogami, ktoré sú často až nevhodné a indikačne protichodné. Klasický príklad prekombinovanej čajoviny predstavuje známa švédska čajovinová zmes grenčica v rôznych cenových reláciách podľa počtu drog; jedna z drahších – „účinnejších“ má 17 zložiek a pripojený tzv. tériak je z 30 rastlinných zložiek.

Účelne zostavená čajovina je napr. Speciesanticysticae – čajovina pri zápale močového mechúra  švajčiarskeho liekopisu (Ph. Helv. VI): 80 dielov listu brezy, 25 dielov koreňa sladovky, 40 dielov listu medvedice a 15 dielov podzemka pýru. Niektoré čajoviny môžu mať niektoré zložky impregnované vo vode rozpustnými látkami (po usušení  sa impregnovali a opätovne usušili bez porušenia účinnosti obsahových látok). Ako príklad môžeme spomenúť často oficinálnu preháňavú čajovinu, v ktorej sa impregnuje krušinová kôra roztokom vínanudraselnosodného a časť roztokom kyseliny vínnej, čím sa zvýši preháňavý účinok čajoviny.

Osobitnú skupinu predstavujú čajoviny pre osoby citlivé na kofeín; miešajú sa zväčša z drog s nízkym obsahom trieslovín, zväčša aromatických a s obsahom tzv. ovocných kyselín – list maliny, ostružiny, kvet ibišteka krvavého – rama, sušené jablkové šupky, šípky, plod fenikla a pod.