Oblasti uplatnenia čajovín

Aké sú teda najcharakteristickejšie oblasti uplatnenia čajovín?

Predovšetkým je to oblasť žalúdočno-črevná, kde pri výskyte porúch majú liečivé rastliny mnohostranné uplatnenie. Zvyšujú tvorbu žalúdočných štiav, rovnako ako chuť do jedenia (liečivé rastliny s obsahom horčín), odstraňujú zápchu (napúčavé drogy – napr. ľanové semeno), napomáhajú vyprázdňovanie (antrachinóny listu senny), miernia hnačky (triesloviny – plody čučoriedky), majú spazmolytické a karminatívne účinky (plod rasce, úbory rumančeka – najmä rastliny s obsahom silice); pôsobia na kašeľ a choroby z nachladenia: sem patria mnohé sekretolytiká, sekretomotoriká, expektoranciá a antitusiká – t. j. liečivé rastliny s obsahom saponínov a silíc, ako je kvet a koreň prvosienky, kvet divozela, vňať tymianu – už spomenuté antitusiká sú rastliny a ich časti s obsahom slizu, ako je ľanové semeno, list podbeľa, skorocelu a kvet lipy; používajú sa pri ochorení žlčových ciest: počet liečivých rastlín zaradený do tejto terapeutickej skupiny je síce značný (asi 15), ale je možno prehnaný a mnohé z uvádzaných majú slabšiu až pochybnú účinnosť; účinný je napr. list boldovníka, koreň kurkumy a list (vňať) mäty piepornej; pri obličkových a mechúrových ťažkostiach: čajovinové drogy tu majú zjavne úlohu iba podpornej liečby, ich dezinfekčné účinky na močové cesty sú slabé a mnohé z nich neisté – napr. list medvedice, vňať prietržníkov a iné; pri psychických poruchách (asi 3 g), ak obsahuje prevažne korene, drevá a plody berie sa 1 čajová lyžička (t. j. asi 1,5 g) a to na šálku vody (asi 200 ml).
Vzhľadom na veľké rozdiely pri dnešnej výrobe lyžíc treba považovať za polievkovú lyžicu asi 15 ml a za čajovú asi 5 ml.


Pre stupeň rozdrobenia v čajovine platia zasa pravidlá vychádzajúce z empírie: bylinné časti majú byť veľké asi 4 – 8 mm, drevá, kôry, korene a lišajník islandský asi 3 mm, plody a semená sa drvia tesne pred vmiešaním do čajoviny na veľkosť asi 2 mm. Rastliny s obsahom saponínov (koreň prvosienky a i.) a list medvedice majú mať čiastočky veľké asi 0,3 – 0,7 mm (prášok sito podľa liekopisu asi č. IV). Drobenie je tu akýmsi kompromisom medzi optimálnou možnosťou extrakcie a optimálnou extrakciou.
 

Spôsoby prípravy čajovín

Spôsob extrakcie je notoricky známy: zápar, odvar a macerácia a možno ich kombinovať. Podstatné asi je, že zápar sa používa zvyčajne pre listové, vňaťové a kvetové rastlinné časti, pre kôry a semená iba ak obsahujú silice; odvar pre tvrdé drogy obsahujúce triesloviny (napr. dubová kôra), macerát pre slizové, príp. ak sa treba zbaviť neželateľných zložiek (napr. trieslovín v liste medvedice), viskotoxínu vo vňati imela a pod. Novšie však sú proti macerátom výhrady tento postup zvyšuje totiž obsah mikroorganizmov v čaji a preto novšie sa aj tu používa zápar (napr. novší návod pre Speciespestorales Planta prsná čajovina, už uvádza ako návod zápar).
Extrakčné činidlo voda: nie je naideálnejšie; napr. v plodoch fenikla po extrakcii ostáva ešte 70 % silice, v úboroch rumančeka 60 70 % účinných azulénov a pod. Ak si priberieme ešte ďalšie biologicky účinné obsahové látky vo vode zle rozpustné, niet sa čo čudovať, že budúcnosť majú nie až natoľko čajoviny, ale štandardizované rastlinné výťažky a treba sa celkom vážne konštatovať, že čaj nie je najracionálnejší prípravok v terapii.


A ešte poznámka ku dĺžke času extrakcie: tá tiež vychádza zväčša z empírie a z obsahových látok, ktoré chceme mať predovšetkým vo výťažku v čaji. Zvyčajne sa pohybuje v rozpätí 5 10 min, výnimočne 3 min a často je daná zostavovateľom čajoviny jeho názorovým presvedčením. Prax ukazuje, že dĺžka vychádza z doby, po ktorej sa čaj dá užívať piť. A na záver tejto kapitoly pár rád: čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe. Začína sa drogami s najvyšším podielom hmotnosti a postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (drevené plody a semená až záverom). Čajovinová zmes sa potom preoseje na site (s okami asi svetlosti 0,25 mm sito č. V) a znovu premieša. Čerstvá čajovina sa nikdy nesmie miešať so starými zásobami. Pripravené čajoviny sa skladujú v dobre uzatvorených obaloch (napr. v plechovkách alebo vo flašiach so vzduchotesným uzáverom) a najneskôr po roku strácajú  účinnosť a ich zásobu treba obnoviť.


Podrobnejšie informácie k problematike vám podá lekáreň, kde ste čajoviny kúpili. Pravdaže, o druhu a dĺžke užívania čajoviny by mal rozhodnúť lekár. Pri niektorých ochoreniach – napr. srdcových, obličkových a i. nie je pitie čajov vhodné. Bez väčších omedzení možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remediumcardinale) obsahuje do nich pridávané pomocné drogy (remediumadjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečebnej zložky. V domácich čajovinách sa často uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny, maliny, na aromatizáciu sa pridáva list medovky, mäty, vňať dúšky materinej, kvet lipy – z čajovín sa robí zápar (3 – 4 lyžice zmesi na 1 l vrelej vody) a čaj sa zvykne sladiť medom pije sa teplý. Čajovinu o konštantnom zložení by sme mali piť maximálne po dobu dvoch týždňov, potom by bolo vhodné pripraviť si inú kombináciu alebo obmeniť v nej aspoň niektoré zložky.


Na prípravu  1 litra tzv. domáceho čaju možno napr. použiť tieto zmesi: (3) list jahody – 2 lyžice, list maliny a ostružiny po 1 lyžici; (4) kvet lipy – 2 lyžice, úbory rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky – po pol lyžici; (5) úbor rumančeka a kvet lipy – po 2 lyžiciach.


Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať sami v prírode, doma usušiť podľa návodov v špeciálnej časti a kombinácie robiť podľa vlastnej potreby a nápadov. Správne pripravený čaj musí byť zlatohnedý a číry.