Sušenie je druhý faktor, ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky liečivých rastlín. V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné procesy – vädnutie a odumieranie.

Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky, medzi ktoré patria napr. terapeuticky cenné glykozidy budované z dvoch zložiek: z aglykónu a cukru, spojených navzájom ľahko porušiteľnou väzbou; prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo, vyhovuje im najmä vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Aby sa ich činnosť zastavila, treba čím rýchlejšie odpariť vodu, t. j. začať čo najskôr so správnym a s rýchlym sušením.

Teplotu sušenia určuje charakter biologicky účinných obsahových látok, takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný tzv. čierny čaj – pozri Cudzokrajné drogy), rýchlo treba sušiť horcový koreň, rastliny so silicou, napr. archangeliku – pri teplote do 30 – 35 °C a nie na slnku, ale aj so slizom, napr. ibiš. Pomalé sušenie – a to i na slnku možno použiť pre krušinovú kôru (Frangulae cortex), kde sa práve takto  rozložia obsahové látky s nežiaducim  dávivým účinkom.

Krušinová kôra sa totiž môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100 °C. Takýto usmernený rozklad obsahových látok – fermentácia však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom koreni (Gentianae radix) a koreni sladovky (Liquiritiae radix).

Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné. Spôsobujú rozklad či denaturáciu účinných obsahových látok. Pri nízkych teplotách však sušenie zasa trvá veľmi dlho a predlžuje rozkladné, väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov. Treba teda bezpodmienečne vedieť, ktoré biologicky účinné obsahové látky je potrebné zachovať v optimálnom množstve.

Napriek týmto úskaliam by sme mali dodržať všeobecne platnú  hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie a nie pri vysokých teplotách. Sušiť tak, aby si sušený materiál zachoval farbu, akú mala rastlina. Výnimky z tohoto pravidla sú zriedkavé – napr. slezové kvety (Malvae flos) vždy dostanú z ružovej modrú farbu. A pridajme k tomu spomínané skutočnosti a doplňme: zberajme vždy iba toľko, koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Sušíme v tieni, pri dobrej výmene vzduchu, nie v miestnosti, kde je para. Sušiaci sa materiál zbytočne neobracajme – to treba vedieť a vedieť aj ktorý.

Sušenie sa skončí, keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme. O dokonalom vysušení sa možno presvedčiť pokusom: do igelitového vrecka dáme 20 – 100 g usušeného materiálu a vrecko pevne zaviažeme. Ak sa po 4 – 6 hodinách objaví na vnútornej strane vrecka slabé striebristé orosenie, materiál ešte nie je dobre usušený.

A ešte niekoľko rád: vňať možno sušiť v neveľkých zväzočkoch – snopčekoch.

Ostatný nazberaný materiál sa zmestí na 1 m2 asi v množstve:

0,25 – 0,50 kg čerstvých kvetov, 0,50 – 1 kg čerstvých listov, 1 – 2 kg čerstvej kôry alebo koreňov a asi 2 kg vňatí.

Podľa prepočtov lekárnika K. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú odstupňované plochy – napr. kvet vratiča potrebuje asi 0,5 m2, úbory rumančeka asi 0,75 m2, kvet rebríčka 1 m2, listy podbeľa až 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny až 3,5 m2. Uvedené údaje sú iba orientačné – upozorňujú na možné komplikácie so zberom.

Skúsený zberač si vie poradiť a na ploche môže veľa získať, najmä za priaznivých poveternostných podmienok. Všetky časti rastliny sa dodávajú nákupniam celé. Rozrezané alebo sekané drogy sa nevykupujú. V prípade potreby nám v nákupni poradia, ako zvýšiť akosť drog.

Pri zbere väčšieho množstva materiálu, ak pomýšľame na zber na odpredaj, je výhodné zriadiť si vlastnú sušiareň.

Pri sušení sa z rastlín odparuje voda, pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Pri jednotlivých častiach je úbytok pôvodnej hmotnosti asi takýto: Materiál a strata: semená (20 %), vňate (75 %), kôry (50 %), listy (80 %), korene (60 %), kvety (85 %).

Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých častí v prírodných podmienkach bez použitia umelého tepla. Najťažšie sa sušia podzemné časti – korene, podzemky, hľuzy. Očistíme ich kefkou, podľa možností opláchneme prúdom tečúcej vody a rozostrieme; hrubé pozdĺžne prerežeme. Môžeme ich aj navliecť na povrázky, a tak v prievane sušiť.
Dĺžka sušenia:

• kvety: 3 – 8 dní v lete, 8 – 14 dní na jar a v jeseni,
• rýchlo schnúce listy a vňate: 3 – 6 dní v lete, 10 – 14 dní na jar a v jeseni,
• pomaly schnúce listy a vňate: 10 – 14 dní v lete, 14 – 21 dní na jar a v jeseni,
• korene: 14 dní v lete, 21 dní na jar a v jeseni.

Usušené rastlinné časti často napádajú škodcovia, preto treba pred sušením sušiace priestory asanovať. Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Pri sušení sa dajú použiť aj dymiace tablety. Pozor na nebezpečenstvo požiaru!