Usušené rastliny alebo ich časti – drogy, treba skladovať ako každé liečivo – teda odborne. Záväzné predpisy o liečivách uvádza platný liekopis, ktorý však pre skladovanie drog nemá osobitné ustanovenia, a platný Slovenský farmaceutický kódex – prvé vydanie. V nich sa iba konštatuje, že usušené rastliny a ich časti alebo čajoviny treba skladovať v uzavretých obaloch, na suchých miestach a chrániť pred svetlom. Podstatné faktory, ktoré vplývajú na usušené časti pri skladovaní, sú totiž: svetlo, teplota, vlhkosť vzduchu a stupeň rozdrobenia. Na tieto faktory musí teda hľadieť užívateľ čajovín. Ochrana pred svetlom je veľmi dôležitá. Najmä listy, kvety a vňate strácajú na svetle rýchle farbu a blednú. Svetlo okrem toho katalyzuje – vyvoláva a urýchľuje mnohé chemické rozkladné procesy obsahových látok a tým dochádza k ich zmenám, k strate  účinnosti  (silice vyprchávajú a ich zložky živičnatejú, triesloviny tmavnú a stávajú sa neúčinné, vytvárajú nerozpustné flobafény a pod.). Procesy ešte urýchli vyššia teplota pri skladovaní. Z toho plynie aj nevyhnutnosť skladovania drog na chladnejších miestach.

Privysoký obsah vlhkosti vo vzduchu aktivuje niektoré rozkladné enzýmy, a tým sa mnohé obsahové látky rozkladajú; drogy menia farbu – napr. kvety divozela dostávajú nepeknú hnedú farbu a strácajú obsah účinných saponínov. Vlhkosť okrem toho prináša zvýšené nebezpečenstvo napadnutia drog plesňami a inými mikroorganizmami. Preto ich treba skladovať v suchých priestoroch (s relatívnou vlhkosťou do 60 %).
Neposledným faktorom je stupeň rozdrobenia drog: zvyšuje povrch pre negatívne pôsobenie podmienok vplývajúcich na obsahové látky – toto je veľmi významné, napr. pre obsah silice, trieslovín, horčín – všeobecne glykozidov a i. Posekané usušené liečivé rastliny a čajoviny by sa nemali dlho skladovať – niektoré liekopisy uvádzajú 18 mesiacov až 3 roky, pre obsahujúce  silice a triesloviny rok (niektoré majú dokonca predpísanú ročnú výmenu, ako napr. náprstníkový list) a pre prášky 24 h. Čajoviny kupované v lekárni majú tento exspiračný čas uvedený na obale a ten vychádza z obsahu biologicky účinných obsahových látok, teda čas, po ktorý majú zaručene liečebnú účinnosť.

Z uvedeného možno vyvodiť záver: každú usušenú rastlinnú časť a čajovinu treba starostlivo skladovať (z lekárne kupovanú podľa návodu) a na domácu spotrebu zberať také množstvá, ktoré spotrebujeme do roka. Starú zásobu s novou nikdy nemiešajme – radšej ju vysypme.

A  v akých obaloch skladovať? Nádoby by mali mať určité parametre; liekopisy a kódexy hovoria iba o nádobách dobre uzatvorených, čo je dostačujúce pre skladovanie voči znečisteniu a proti pachom. Nádoby chránia aj pred vlhkosťou a pre praktické skladovanie v domácnostiach preto vyhovujú, napr. dobre uzatvárateľné plechovky, pre menšie množstvá plastové nádoby (pozor však, vôbec nevyhovujú drogám s obsahom silice), príp. kartónové alebo drevené nádoby. Vhodné sú aj papierové, lepšie kartónové vrecká alebo pre aromatický materiál dvojité – s alumíniovým vyložením.
Pri tejto príležitosti treba upozorniť ešte na jeden faktor: rastliny počas vegetácie sú vystavené mnohým vplyvom okolia. Napádajú ich baktérie, huby, škodcovia, môžu sa kontaminovať ťažkými kovmi (napr. olovom z výfukov áut, kadmiom, ortuťou, haváriami atómových elektrární, môžu byť kontaminované postrekom ochrannými prostriedkami a pod.
Toto všetko sa kontroluje na drogách a čajovinách určených do lekární a takéto sa do prípravkov nedostanú.

Nekontrolované zbery sú ohrozené a toto riziko je pri ich kúpe. Pre zaujímavosť uvádzame limity platné v SRN: olovo 0,09 – 6,5 ppm (1 ppm = 0,0001 %), priemer 0,2 ppm; kadmium 0 – 1,1 pp; ortuť 0 – 0,94 ppm; pre potraviny: olovo maximum 0,5 ppm (plody, koreňová zelenina, obilie); listová zelenina maximum 1,2 ppm; kadmium maximum 0,1 ppm (listová a plodová zelenina a ovocie); koreňová zelenina maximum 0,05 ppm kadmia; z tejto stránky sme kontrole u nás veľa dlžní.

Ak robíme zber na odpredaj, musíme sa usilovať čím skôr ho odoslať do nákupne. V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej asi 30 – 50 cm aspoň tri dni a až potom baliť na odosielanie. Zásadne  nebalíme za dažďa alebo sparných  dní, pri daždi drogy vlhnú a v sparne sa niektoré druhy ľahko drobia. Najpríhodnejšie je pracovať včas ráno. Každú drogu pred balením treba oprášiť; týka sa to hlavne koreňov a vňatí. Stačia na to obyčajné sitá s okami – pre kvety asi 2 x 2 mm, pre listy a vňate 3 x 3 mm, pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm. Pre korene valeriány treba sitá s okami 2 x 2 mm.
Najväčšími nepriateľmi skladovaného usušeného materiálu sú vlhko, silné svetlo, prach a hmyz. Treba sa preto vyvarovať zbytočného znečisťovania a aj pomrvenia drog. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú, vzdušnú a čistú miestnosť. Na tieto ciele možno použiť prerobenú sýpku, komoru, časť povaly a pod. Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku, alebo ju prechovávame v uzatvorených obaloch. Voľné skladovanie nie je veľmi výhodné. Drogy sa dajú síce ľahko kontrolovať, ale na druhej strane sa ľahko zaprášia a znehodnotia. Preto ich radšej skladujme v dobre uzatvorených obaloch, ako sú jutové či papierové vrecia, debny vyložené papierom alebo sudy. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu, čím ušetríme miesto a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom  ukladáme  do sklenených  alebo plechových nádob,  aby nezvlhli. Do nepriedušných nádob možno dávať iba dokonale suché drogy, lebo inak by splesniveli. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených a škodcami napadnutých drog, neodporúčame ich skúšať. Takú drogu treba okamžite zničiť. Jedine mierne navlhnutie sa dá včasným prerušením odstrániť. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití – drogy sú liečivá.

Čím je materiál bohatší na živiny a čím dlhšie sa sušil, tým viacej mikroorganizmov obsahuje výsledná droga. Koreňové drogy – primárne infikované z pôdy, vykazujú ich vyšší počet, ako napr. kvety, ktoré toto riziko nemajú. Celkový počet mikroorganizmov kolíše od drogy k droge, čo by nebolo také významné, ak by nešlo o patologické – chorobné mikroorganizmy. Pri príprave čaju sa ich počet silne zredukuje, maceráciou však zvýši.

Škodcovia, ktorí napádajú drogy, sa z praktického hľadiska delia na dve skupiny: do prvej patria hlavne roztoče a do druhej tzv. skladištní škodcovia. Bežne podľa liekopisného predpisu  sa robí stanovenie stupňa  napadnutia a určujú sa tri stupne: pri I. a II. sa droga za určitých podmienok ešte dá použiť, pri III. po vytriedení a vyčistení možno drogu použiť iba na extrakciu a na nič iné. Pre prax však napadnutie drog – čajovín škodcami znamená ich vyradenie z používania vôbec.

Ak chceme drogy odosielať, treba ich vopred pretriediť. Skontrolujeme, či je droga suchá, čistá a bezprašná, vlhkú presušíme, potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly), odstránime z nej všetko, čo tam nepatrí, ako sú cudzie prímesi – iné časti materskej rastliny, iné drogy a pod., chybné, zhnednuté, inak zafarbené časti a farebne zmenené, napadnuté škodcami a pod. Drogy totiž majú predpísané určité kvalitatívne normy, ktoré uvádzame pri každej rastline osobitne. Nedosušené pri preprave splesnejú a nákupňa ich odmietne; zmes drog rozličnej kvality sa hodnotí podľa cenou najnižšej prítomnej akosti.
Tovar balíme do vriec, ktoré nám na požiadanie poskytne obyčajne nákupňa a určí aj ďalšie podmienky balenia. Odbyt a odpredaj drog je stály a tovar sa predáva za vopred vyhlásené ceny. Treba vždy zberať podľa plánu nákupne, kam potom tovar odosielame. Takto máme odbyt zabezpečený.