Túžobník brestový je trváca bylina so 100-200 cm vyso­kou, priamou, riedko rozkonárenou listnatou stonkou so striedavými, stop­katými, nerovnomerne a nepárno perovi­to zloženými, na rube zväčša plstnatými listami, s dvoma až piatimi jarmami vaj­covitých, končistých, dvojito zúbkatých lístkov a s troj - až päťlaločnatým kon­covým lístkom. Listy majú vel'ké prílistky. Kvety skladajú krážel', sú obojpohlavné, pravidelné, päť - až šesťpočetné, majú slonovinovobiele koruny, mnoho dlhých tyčiniek a mnoho sediacich prílistkov. Kvety výrazne voňavé. Plod je hnedý mechúrik. Túžobník brestový dal meno aspirínu – synonymové rodové pomenovanie.

Príbuzná a nezbieraná rastlina je túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris Moench, v staršej botanickej i farmakognostickej literatúre zvyčajne uvádzaný ako Fili­pendula hexapetala Gilib. alebo aj Spi­raea filipendula L.) rastúci hlavne na su­chých lúkach a stráňach, s koreňmi na konci hl'uzovito zhrubnutými, s pre­trhovane nepárno perovitými, ale mnoho­jarmovými (aspoň 10) listami, s listkami rozoklanými v zubaté ušká. Ako falšo­vanie v kvetnej droge treba vylúčiť prí­tomnosť kvetov bazy čiernej a jej príbuznej (bazy) chabzdy, ktorých kvety majú väčšie korunné lupienky a krátke tyčinky.

Druh osídl'uje vlhké, mokré až mo­čiarne pôdy. Prezrádza prítomnost spod­nej prúdiacej vody, vrátane riečnej. Preto žije na naplaveninách, pri prameniskách, v lužných zárastoch, na mokrých pasien­koch a pod.