Medicína 16. až 18. storočia bola ešte celkom v zajatí fytoterapie ako v podstate jedinej liečiteľskej metódy a publikovali sa viaceré vynikajúce a rozsiahle herbáre, čo umožnil vynález kníhtlače. V tom čase sa prijali aj zákony na posilnenie profesionálnych lekárov, liečiť mohol iba ten, kto mal na to príslušné vzdelanie, a tak sa medzera medzi lekármi a bylinkármi fytoterapeutmi začala prehlbovať.

Aj lekárnici začali plniť dôležitú úlohu, a hoci sa na začiatku 19. storočia fytoterapia v liečení uplatňovala takmer univerzálne, nastal prelom: prvým krokom bola izolácia účinnej látky z dovtedy ordinovaného rastlinného materiálu, z ópia, morfínu (r. 1803 Nemec F. Serturner, dvadsaťročný lekárenský praktikant), potom izolácia ďalších – atropínu, chinínu, emetínu, kokaínu atď. a ďalším krokom bola syntéza či kopírovanie chemickej štruktúry prírodných látok.

Obrázok :Túžobník brestový

Alebo syntéza nových, v prírode neexistujúcich štruktúr, ak napríklad syntéza „aspirínu“: roku 1827 francúzsky chemik izoloval z túžobníka aktívnu zložku salicín nachádzajúci sa aj vo vŕbovej kôre a roku 1899 sa od neho odvodila kyselina acetylsalicylová a nakoniec sa vedci naučili túto látku syntetizovať aj bez túžobníka alebo vŕbovej kôry.

V priebehu posledných 100 rokov užívanie prírodných liečiv v priemyselne vyspelých krajinách stalo skôr výnimkou ako pravidlom. Problém sa však nevyriešil. Prečo by mali byť syntetické liečivá  lepšie ako prírodné? A vôbec, nemali by sme skôr posilňovať imunitný systém človeka ako liečiť až ochorenia?

A akú úlohu zohráva zdravá výživa? Stále sa hľadajú nové zdroje liečiv; vedci po nich pátrajú aj v tropických pralesoch a hľadajú nové medicínske postupy. Celý rad ľudí sa však stále obracia na neortodoxné systémy medicíny, či na fytoterapiu, alebo na homeopatiu. Ako ďalej, ukáže budúcnosť. 

Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc.