jedovata bylinkaTúžobník brestový

Filipendula ulmaria (L.) Max.

Rosaceae (Ružovité)
Ľudové názvy: chlapica, lobaz, lobazník, meduničník
Česky: Tužebník jilmový, Anglicky: Meadow Sweet, Latinsky: Spiraea ulmaria L., Francúzsky: Spirée ulmaire , Nemecky: Echtes Mädesüss, Španielsky: Reina des prats , Taliansky: Olmaria, Maďarsky: Réti legyezöfü, legyezö bajnócza
OBSAHUJE
8 receptov
Súvisiace edície: medonosné, jedovaté
Zberaná časť I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
spiraeae flos Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - kvet Ikona zber - kvet Ikona zber - kvet Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
spiraeae herba Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - vňať Ikona zber - vňať Ikona zber - vňať Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
spiraeae radix Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - koreň Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - koreň Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Legenda:Ikona kvet kvetIkona vňať vňaťIkona koreň koreň

Botanický popis

Túžobník brestový je trváca bylina so 100-200 cm vyso­kou, priamou, riedko rozkonárenou listnatou stonkou so striedavými, stop­katými, nerovnomerne a nepárno perovi­to zloženými, na rube zväčša plstnatými listami, s dvoma až piatimi jarmami vaj­covitých, končistých, dvojito zúbkatých lístkov a s troj - až päťlaločnatým kon­covým lístkom. Listy majú vel'ké prílistky. Kvety skladajú krážel', sú obojpohlavné, pravidelné, päť - až šesťpočetné, majú slonovinovobiele koruny, mnoho dlhých tyčiniek a mnoho sediacich prílistkov. Kvety výrazne voňavé. Plod je hnedý mechúrik. Túžobník brestový dal meno aspirínu – synonymové rodové pomenovanie.

Príbuzná a nezbieraná rastlina je túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris Moench, v staršej botanickej i farmakognostickej literatúre zvyčajne uvádzaný ako Fili­pendula hexapetala Gilib. alebo aj Spi­raea filipendula L.) rastúci hlavne na su­chých lúkach a stráňach, s koreňmi na konci hl'uzovito zhrubnutými, s pre­trhovane nepárno perovitými, ale mnoho­jarmovými (aspoň 10) listami, s listkami rozoklanými v zubaté ušká. Ako falšo­vanie v kvetnej droge treba vylúčiť prí­tomnosť kvetov bazy čiernej a jej príbuznej (bazy) chabzdy, ktorých kvety majú väčšie korunné lupienky a krátke tyčinky.

Výskyt

Druh osídl'uje vlhké, mokré až mo­čiarne pôdy. Prezrádza prítomnost spod­nej prúdiacej vody, vrátane riečnej. Preto žije na naplaveninách, pri prameniskách, v lužných zárastoch, na mokrých pasien­koch a pod.