Vŕba biela je opadavý, dvojdomý, až 200 cm vysoký strom, zriedkavo ker. Malé konáre na obvode koruny mierne prevísajú. Kôra mladých konárov je plstnatá, žltkastá, neskôr hnedne. Listy sú dlho kopijovité, popolavosivé, na rube bielo plstnaté. Nenápadné zelenkavé kvety sa objavujú pri pučaní listov v apríli – máji. Plody sú tobolky s drobnými semenami, ktoré majú biele chĺpky.

U nás rastie asi 200 druhov vŕb. Fytoterapeuticky sú okrem vŕby bielej využívané najmä vŕba purpurová (Salix purpurea L.), vŕba lykovcová (Salix daphnoides Vill.) a vŕba krehká (Salix fragilis L.), vŕbovité (Salicaceae), ktoré sú aj u nás dosť hojné, okrem vŕby lykovcovej, ktorá má modro oinovatené konáriky a na Slovensku je iba v Beskydách, Bielych Karpatoch, Kysuckej vrchovine, na východ po Tatry a Pieniny. Údaje z nižších polôh sú mylné – sú to iba vysadené rastliny, ako napr. na Záhorskej nížine, dolnom Považí a dunajských ostrovoch.

U nás je vŕba hojná, rastie v pobrežných krovinách, lužných lesoch, na vlhkých, zaplavovaných pôdach, výživných, neutrálnych, kamenitých, piesočnatých alebo hlinitých. Často sa sadí – množí sa vegetatívne, má celý rad poddruhov, ktoré vznikli v kultúre umelým výberom.