História terapeutických systémov VII. - Šamanské bylinkárstvo

späť na zoznam
5. Marec 2015

História terapeutických systémov VII. - Šamanské bylinkárstvo

Z ďalších liečiteľských praktík treba ešte spomenúť severoamerické tradície. Tu išlo jednak o liečiteľstvo pôvodných domorodých obyvateľov, najmä Indiánov, a jednak o vytvorenie liečiteľských metód, ktoré vznikli ich splynutím s liečiteľstvom prvých osadníkov. V podstate európske liečivé rastliny a liečivé rastliny Ameriky, nové, osadníkom dovtedy neznáme, splynuli. Osadníci priviezli napríklad fialku trojfarebnú a skorocel a ten začal rásť všade, kam vkročili, preto dostal od domorodcov pomenovanie „stopa bieleho muža“.

Bylinkárstvo pôvodných obyvateľov Ameriky bolo šamanské. Severoamerickí indiánski liečitelia medicínmani boli súčasne šamani – veštci, čarodejníci a liečili na základe bohatých skúseností prenášaných z generácie na generáciu; podľa nich im však boli tajomstvá liečby zjavené prostredníctvom snov. Tí za zvukov rapkáčov, bubnov a v tabakovom dyme alebo v dyme z omamného kaktusu peyote sa v magickom rituálnom tanci dostávali do tranzu a pomocou „duševného cestovania“ vyhľadali dušu chorého a liečili ju rastlinnými liečivami.

Sasafras belavý

Používali napríklad hadí koreň, sasafras, kosatec, lobelku, pričom hlavným vodidlom výberu bola podobnosť rastliny s možnosťami aplikácie. Bežne sa využívalo aj potenie a parné kúpele – akési naše dnešné sauny, hygienické opatrenia, psychologické pôsobenie rituálmi, čím šamani vedeli veľmi dobre liečiť rany, viesť pôrody, liečiť zlomeniny a i.

Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc.