Skorocel kopijovitý

Plantago lanceolata L.

Plantaginaceae (Skorocelovité)
Ľudové názvy: jatrocel, kolocier, psí jazyk, baraní jazyk, ranocel, volský jazyk
Česky: Jitrocel kopinatý, Anglicky: Ribwort, Latinsky: Plantago lanceolata, Francúzsky: Plantain lancéolé, Španielsky: Lansolada, Taliansky: Lanciola, Poľsky: Babka lancetowata, Maďarsky: Landzsás (keskenylevelű) utifű
Vlastnosti: Antitusikum, Expektorans, Antiflogistikum, Hemostatikum, Antodontalgikum, Antipyretikum, Antidyzenterikum, Antidiaroikum, Metabolikum, Hemokatarktikum, Antiastmatikum
Súvisiace indikácie: Kašeľ, Horúčky, Hnačky, Astma, Žalúdok - choroby a poruchy, Vredy - všeobecne, Žlčník, Čierny kašeľ, Rany
OBSAHUJE
15 receptov
Zberaná časť I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Plantaginis folium Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Legenda:Ikona list list
Výsev
IV-V
VI-VII

Botanický popis

Skorocel kopijovitý je trváca bylina s kopijovitými listami v prízemnej ružici. Stonku má rebernatú, 5 – 60 cm vysokú, zakončenú krátkym hlávkovitým klasom s nenápadnými bielymi kvetmi; nitky tyčiniek sú belavé, neskôr sfarbené dohneda. Kvitne: máj – september. Plody sú vajcovité rebernaté tobolky.

Skorocel blškový (jitrocel blešníkový) je jednoročná asi 10 – 50 cm rozkonárená bylina. Páperistú stonku má olistenú protistojnými kopijovito čiarkovitými, celistvookrajovými listami a všetky olistené konáriky kvitnúce. Kvety tvoria hlávky na dlhých pazušných stopkách, sú obojpohlavné, štvorpočetné, kalichy sucho kožovité, koruny hnedasté, rúrkovité, kvitnú u nás v júni, plod je široko vajcová tobolka s viečkom.

Skorocel indický (syn.: skorocel pieskový, jitrocel indický – pískový) je veľmi podobný. Listy má však riedko chlpaté, čiarkovité, ojedinele zúbkaté a v pazuchách majú zväzočky menších listov.Nemá prízemnú ružicu, rozkonárená byľ je s kopijovitými listmi. Drobné kvety sú v menších hlávkach, hnedastobiele, u nás kvitnú v júni – septembri. Plody sú vajcovité tobolky s viečkom. 

Skorocel piesočný (Plantago arenaria Waldst.et Kit.)  na skorocel zasa vôbec nie je podobný.

Výskyt

Druh je veľmi častý na lúkach, pasienkoch, na medziach pri cestách, rumoviskách. Obľubuje výživné, piesočnaté alebo hlinité pôdy a mierne dusíkaté.Produkčné oblasti sú najmä východnejšie časti Európy.

Skorocel blškový (jitrocel blešníkový) je stredozemský druh, ktorý bol kedysi k nám zavlečený a dnes rastie iba v severozápadnej časti ČR (Zlíchov, Praha, Děčín pri Labe).

Skorocel indický (syn.: skorocel pieskový, jitrocel indický – pískový)  je euroázijský prvok s hlavným rozšírením v mediteránnej oblasti, u nás sa vyskytuje iba roztrúsene v teplejších oblastiach na piesočnatých pôdach nížin, najviac na Záhorskej nížine a na pieskoch Podunajskej nížiny.

Skorocel piesočný (Plantago arenaria Waldst.et Kit.) rastie roztrúsene aj u nás v teplejších oblastiach.

Skorocel vajcovitý (Plantago ovata Forrsk. syn.: Plantago ispaghula Roxb.) je domovinou v Indii, kde sa aj pestuje.