Tuja západná je ker alebo stromček, vysoký až 7 m, s vajcovito kužel'ovitou korunou a s čer­venohnedou šupinovitou borkou. Koná­riky má zelené, ploché, listy protistojné, šupinovité, kvety jednodomé. Samčie kvety sú guľaté, jednotlivé, so 6 tyčin­kami, samičie sú stopkaté, vajcovité, jednotlivé, skladajú sa zo 4-5 párov kožovitých šupín s hákovitými príves­kami. Semená majú úzky krídlatý lem.

Najbližší príbuzní tuje západnej, s kto­rými sa u nás stretávame, sú tuja východná (Thuja orientalis L.), ktorá má konáre zvislé, obojstranne rovnako zelené a šiš­tice sprvoti dužinaté (pochádza z Ja­ponska a z Číny - pestuje sa najmä na cintorínoch v niekolkých tvaroch a veľmi sa cení jej drevo). Ďalej je to tuja riasnatá (Thuja plicata Donn.) - líši sa upravenejšou korunou, nižším vzrastom, kratšími a nepravidelne rozostavenými konármi, listy sú sivozelené, v zime ne­hnednú; sadieva sa v záhradách (po­chádza podobne ako tuja západná zo Sever­nej Ameriky).

Tuje sa často chybne oz­načujú ako cyprusy alebo chvojky (pravý cyprus je u nás veľmi vzácny, vyžaduje si teplé podnebie, zimu neznáša). Z prí­buzných druhov sa u nás niekedy vysádzajú cyprušteky (Chamaecyparis Spach), najmä cypruštek Lawsonov, pôvodom z Kalifornie, kde dorastá až do 40 m, u nás aj v zakrpatených podobách v kve­tináčoch; listy sa podobajú tuji, iba na spodnej strane sú bielo škvrnité, šištice sú gul'ovité. Okrem neho sa u nás pestujú aj iné podobné okrasné cypruš­teky (cypruštek nutkanský, cypruštek tujovitý, cypruštek tupo­listý, cypruštek hrachonosný a i.).

Pôvodne severoamerický druh sa u nás pestuje v parkoch a na cintorínoch.