Pupenec roľný je trváca bylina s položenou alebo ovíjavou, rozkonárenou, 70-100 cm dlhou stonkou, so striedavými, stopkatými, šípovými, krátko končistými, celistvookrajovými listami a s jedným až dvoma pazúšnými, stopkatými kvetmi. Dlhé kvetné stopky nesú asi v polovici dĺžky dva listence, na konci pravidelné, obojpohlavné, päťpočetné a zrastenoobalové kvety s lievikovitou, bielou alebo ružovkastou korunou, fialovými alebo žltými tyčinkami a s vrchným semenníkom. Plod je vajcovito guľatá tobolka.

Druh je bežnou burinou poľných kultúr na hlinitých, najmä sprašových pôdach. Rastie aj pozdĺž ciest pri plotoch, na násypoch, pasienkoch a pod.
Okrem pupenca, ktorý u nás rastie ako bežná burina, stretávame sa s podobnou povojou plotnou (Calystegia sepium (L.) R. Br.) - drží sa najradšej na vlhkých miestach vŕb, rákosia, krovia, ale aj mestských plotov. Listy má podobné ako pupenec, kvety však ovel'a väčšie a vždy iba biele. Jej byl je ľavotočivá. V čel'adi pupencovitých jestvuje celkove asi 1000 druhov; sú kozmopolitne rozšírené po svete, väčšina pochádza z trópov (náš pupenec asi zo strednej Afriky).