Trváca bylina vysoká 10 – 60 cm, s byľami dvojakého druhu: jarné – plodné, skoro odumierajúce a letné – zelené, neplodné. Jarné sú 10 – 20 cm vysoké, žltohnedé, neryhované, nerozkonárené, zakončené vajcovitým klasom sporofylov; letné sú zelené, ryhované, praslenovite rozkonárené na článkované štvor- až päťhranné konáre prvého stupňa, ktoré sa niekedy rozkonárujú ďalej. Svoju podobu takmer nezmenila od predhistorických čias.

Prasličky sú si veľmi podobné, ale pre zber je vhodná iba p. roľná. Iné druhy rodu nie sú prípustné, čo sa podľa normy kontroluje aj chemickými skúškami. Homeopatia upravuje do homeopatík p. zimnú (E. hyemale L.), novšie uvádzanú ako prasličkovka zimná (Hippochaete hyemalis (L.) Börner), kedysi oficinálnu v niektorých liekopisoch, ktorej byľ je jednoduchá, tuhá, plytko žliabkovaná, hrubšia, ako má p. roľná, dosahuje výšku až 120 cm a je len zriedka rozkonárená. Rastlina pretrváva zimu. Pošvy sú obyčajne pritisnuté a majú opadavé zúbky.Výtrusné byle sa netvoria. 

Praslička rastie u nás na hlinitých a piesočnatých substrátoch so spodnou vodou pri povrchu, často ju nachádzame ako vlhkomilnú burinu na slabo obrábaných roliach, na mokrých lesných okrajoch, na nevýživných vlhkých stanovištiach, ako sú priekopy, železničné násypy a lomy. Je známa tým, že vie koncentrovať na zlatonosných substrátoch zlato (našlo sa až 0,5 % v popole). Vňať sa na európsky trh dostáva hlavne z Ruska, Juhoslávie, Maďarska, Albánska a Poľska.

 Prasličkovka zimná (Hippochaete hyemalis (L.) sa vyskytuje  vo vlhkých lesoch;