Posed biely je trváca bylina s 200-400 cm dlhými popínavými stonkami s jed­noduchými (nerozkonárenými) úponkami a so striedavými, stopkatými, jednodu­chými, nedelenými, päťuholníkovitými alebo dlaňovito laločnatými končistými a riedko zúbkatými chlpatými listami a s pazušnými vrcholíkmi päťpočetných, zrastenoobalových jednodomých kvetov.

Samčie súkvetia sú dlhšie, majú zvono­vité kalichy, zelenkastobiele tanierovité koruny a päť dvojíc pozrastaných tyči­niek s krátkymi nitkami; samičie súkvetia sú kratšie, majú rovnaké obaly, stami­nódiá a spodné semenníky s holými bliz­nami. Plody posedu bieleho sú gulaté čierne bobule.

Posed dvojdomý je trváca bylina s 200-­400 cm dlhými popínavými stonkami s jednoduchými úponkami a so strieda­vými, jednoduchými, päťuholníkovitými nedelenými alebo dlaňovito laločnatými, riedko zúbkatými, na vrchole takmer tu­pými chlpatými listami a s pazušnými vrcholíkmi päťpočetných, zrastenoobalo­vých, dvojdomých kvetov.

Samčie sú­kvetia sú dlhšie, majú zvonovité kalichy, zelenkastobiele tanierovité koruny a päť dvojíc pozrastaných tyčiniek s krátkymi nitkami. Plody sú guľaté, zelené a červe­nejúce bobule.

Posedy treba spomenúť pri zbere zá­hradného a lesného ovocia; možná je ich zámena za ríbezle (najmä v očiach detí), inak však možno zamieňat iba jednotlivé druhy medzi sebou. Zo šir­šieho farmaceutického hladiska primie­šavajú sa diskovite priečne krájané kore­ne - drogy z posedov ako neprípustná prímes do kolombového koreňa (pozri drogy cudzieho pôvodu - Radix colombo (calumbae), ktoré - sú však pri okraji až citrónovo sfarbené a lúčovité iba v blízkosti kambia).

Posed biely pochádza z južnej Európy. Žije v živých ptotoch, kroviskách, a najmä v pobrežných húštavách od nížin po podhorské pásma.

Posed dvojdomý pochádza zjužnej Európy. Žije divo v živých plotoch, kroviskách a po­brežných húšfavách až do podhorského pásma. Je zriedkavý.