poľná je jedno - až dvojročná bylina vysoká 30 – 90 cm so vzpriamenou, rozkonárenou a hranatou stonkou. Listy má nezbiehavé, najviac 5 mm široké, striedavé, dolné stopkaté, kopijovité, nedelené, oddialene zubaté, až lýrovito perovito strihané, s 1 – 3 pármi čiarkovitých segmentov, byľové čiarkovito kopijovité, horné delené, celistvookrajové. Tmavobelasé úbory na konci konárikov sú jednotlivé, veľké, kvitnú jún – august.

Hospodársky je to bezvýznamná burina nevhodná pre dobytok. Plody sú nažky s chocholcom. Podobných druhov ako nevädza siatinová je u nás viac a dajú sa ľahko odlíšiť. Nevädza siatinová rastie skoro výhradne medzi obilím a na slnečných stráňach.

Niektoré príbuzné druhy a plemená prv zaraďované botanicky pod názov Centaurea L. – nevädza, sa preradili do rodu Jacea Mill., nevädzovec (chrpina), ako napr. nevädzovec lúčny (J. pratensis Lamk.), 30 – 100 cm vysoký, ktorý sa uvádza aj ako nevädza lúčna (Centaurea jacea L.s.s.), veľmi hojný od západu po Váh, na východnom a strednom Slovensku roztrúsený, kvitne veľkými purpurovými úbormi na suchších trávnatých porastoch, na lúkach a medziach, obľubuje hlinité pôdy, ľudovo niekedy využívaný (obsahuje dosť trieslovín).

Podobne sa novšie uvádza nevädza hlaváčová (Centaurea scabiosa L.) ako nevädzník (čekánek) hlaváčovitý (čekánek obecný – Colymbada scabiosa (L.) Holub), s kvetmi vo veľkých úboroch, najmenej 2 cm dhými s priemerom viac ako 3 cm, fialovej farby, rastúca hojne v suchých a polosuchých trávnatých porastoch a na lúkach. Obľubuje prevzdušnené pôdy s obsahom flavonoidov – vôbec sa nezberajú. Ako vidno, nevädze majú dodnes vo svojom pomenovaní mnoho nejasného, a to aj odborne.

Druh pochádza zo Stredozemia, u nás hojne rastie ako porast burín v obilninách, v ostatnom čase stále zriedkavejšie, rýchlo ustupuje. Zriedkavejšie rastie na starých kompostových skládkach, na rumoviskách alebo pri cestách. Obľubuje ľahkú pôdu bohatú na výživné látky.