Dvojročná alebo trváca bylina s 20-30 cm vysokými hranatými stonkami. Dolné listy sú stopkaté, stonkové sediace, s vajcovitými, celistvookrajovými alebo nerovnako a hrubo zúbkatými čepeľami, na vrchole ohryzenými.

Husté strapce sú zložené z vel'kých obojpohlavných a štvorpočetných kvetov s vyklenutými kališnými lístkami, bielymi alebo fialovými celistvookrajovými korunnými lupienkami, šiestimi štvormocnými tyčinkarni a s vrchným semenníkom, ktorý dozrieva na takmer okrúhle šešul'ky s dlhýrni stopkami.

Príbuzný druh lyžičníka je potočnica lekárska - Nasturtium officinale R. Br:, rastie roztrúsene a voľne pri potokoch a prameňoch (miestami sa pestuje ako šalátová zelenina - napr. vo Francúzsku už od 14. stor.). Má ostrú chuť a štipl'avý pach; z jej čerstvých listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú pikantným korením do omáčok, mäsových polievok, ozdobou studených mís a pod.

Potočnica je vitaminiferum (A a C), diuretikum a metabolikum. Osobitne ju neuvádzame, lebo je vlastne analógiou lyžičníka.

Rastlina žije na severných európskych pobrežiach, na slaných lúkach a na močaristých miestach na slanistej pôde. U nás sa pestuje v záhradkách a dočasne divie. Lyžičník sa u nás kedysi hojne pestoval (je nenáročný a znesie aj najkrutejšiu zimu).

Vol'ne rastie chránený poddruh lyžičník lekársky tatranský - Cochlearia officinalis L. ssp. tatrae (Borb.) Dom., a to pri prameňoch i na mokrých skalných sutinách vo vysokých polohách Vysokých Tatier, napr. v Tatranskom národnom parku na vápencoch a dolomitoch Belianskych Tatier ako karpatský endemit, alebo v prírodnej rezervácii Slovenského raja na podobnom substráte ako glaciálny relikt.