Kyprina úzkolistá je trváca bylina s plazivým podzemkom. Byľ má priamu, 100 – 200 cm vysokú, oblú, nerozkonárenú, listy kopijovité, dlho končisté, na rube sivé s vyčnievajúcou žilnatinou, kvety v bohatých strapcoch, vajcovité lupienky červené, zriedka biele. Kvitnú v júni až júli.

Pomerne častá zámena za zemežlč menšiu – nie je však horká, ale má podobné kvety – s až purpurovými korunnými lupienkami, striedavé kopijovité listy a nerozkonárenú byľ.

Semená kypriny (i vŕboviek) majú šticu chlpov – nápadne dlhé chlpy – vlákna, ktoré sa však nedajú spriadať. V minulosti sa z nich niekedy vyrábali knôty.

Rastie na vlhkých humóznych i kamenitých pôdach rúbanísk, na lesných čistinkách, pri cestách, v pobrežných bylinných nivách. U nás je hojná až obyčajná.

Kyprina úzkolistá je hojná skoro po celej Európe (liečebné ťažisko má na jej východe), v Ázii a Severnej Amerike.