Kultúrna jednoročná, až 300 cm vysoká bylina s plnými steblami. Listy veľmi dlhé, široké do 10 cm, s dlhými pošvami. Samčie kvety v priamej koncovej metline, samičie v šúľkoch vyrastajúcich z pazúch listov strednej časti stebla; z obalu vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm; pokrývajú ich žltkasté až žemľovožlté hranato-guľaté zrná. Rastie iba v kultúre a je odkázaná na sústavné ošetrovanie človekom.

Doviezli ju k nám z Ameriky. Jej zrno nevypadáva, šúľok ostáva trvale obalený pošvami, takisto neopadáva z rastliny, takže kukurica nesplanieva.

Vedecký názov kukurice vznikol z gréckeho zaein = žiť, vzhľadom na to, že poskytuje „denný chlieb" a druhové označenie mays je peruánskeho pôvodu — ich pomenovanie kukurice.

Povestný a obávaný cudzopasník — sneť kukuričná, Ustilago maydis, znetvoruje klasy, premieňa ich nahrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu, ktorý je toxický. Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amíny), ktoré majú podobný účinok ako námeľ (pozri heslo kyjanička purpurová).

V podstate podľa tvaru zásobného škrobu v bunkách bielka kukuričných obiliek možno rozoznať 8 skupín kultúrnych kukuríc považovaných botanikmi za „plemená“ alebo iba za odrody. Bežne najznámejšie z nich sú tzv. ryžové kukurice, končisté (var. everta), ktoré majú drobné obilky a tie sa pražia na známe „pukance“.

Ďalšie sú potom tzv. cukrové kukurice (var. saccharata), ktoré majú zasa v endosperme málo škrobu, zato hojne dextrínu a proteínu, rozpustných vo vode. Je to typ veľmi mladý, známy až od r. 1779, a dlho bol iba pestovaný v zelinárskych záhradách. Nezrelé kukuričky poskytujú dobrú surovú alebo dusenú zeleninu a materiál na zeleninové konzervy.

Darí sa jej na výživných, dostatočne vlhkých pôdach južných častí štátu, kde vegetuje od mája do prvého prízemného mrazu, keď jej semená dozrievajú.

Domovinou je z tropickej Ameriky, pôvodne posvätná plodina Aztékov a Inkov, dovezená do Európy Španielmi okolo r. 1520. V súčasnosti je dôležitou obilninou teplejších oblastí celého sveta (USA, Argentína, Rusko, južná Európa a i.), pestovaná aj ako krmovina. Divorastúca dnes už nie je známa. Bez pomoci človeka by však kukurica zmizla zo zemského povrchu. Je závislá od staroslivosti človeka – bez jeho pomoci by sa nevysemenila.