Krvavec lekársky je trváca bylina so 60 – 150 cm málo rozkonárenou vzpriamenou stonkou. Listy nepárno perovito zložené, lístky srdcovito podlhovasté, kvetné hlávky hnedé alebo čiernopurpurové, zložené z drobných kvetov. Plod je nažka obalená trvácou čiaškou.

Kvitne v máji až v septembri, vylučuje medovinu, čím je postarané o návštevu hmyzu, ale opeľuje sa aj peľom vlastného kvetu.

Ľudove sa pokladajú za rovnocenné s (krvavec menší – Poterium sanguisorba L., syn.: Sanguisorba minor Scop.), druhom veľmi premenlivým, ktorý má kvetné hlávky stále zelenkasté, akoby nedozreté, guľovito vajcovité (1 – 3 cm) a je menší (20 – 70 cm). Vonia príjemne a chutí ostro.

Omyly môžu nastať pre pomenovanie hlavne v nemecky hovoriacich oblastiach s bedrovníkom lomikameňovým (Pimpinella saxifraga L. a pozri synonymum krvavca), ktorého korene sú však aromatické, zvonka špinavo svetložlté, až sivožlté, na lome žltobiele, miestami s tmavšími bodmi a korene krvavca na vrchnej strane tmavohnedé a až takmer červenohnedé a na nepravidelnom lome žltkasté až žltohnedé.

U nás rastie veľmi často na slatinách, vlhkých lúkach, obľubuje vlhké rašelinové alebo hlinité pôdy a na stanovišti sa často vyskytuje masovo. Krvavník menší rastie u nás roztrúsene na teplých miestach a má rád suché lúky.