Kotúč poľný je trváca, 30-50 cm vysoká bylina s priamou stonkou, ktorá je bohato rozkonárená, jemne ryhovaná a holá. Mladé rastliny majú prízemné listy jednoduché, celistvé, podlhovasté a pichl'avo zúbkaté. Dolné listy dospelých rastlín majú dlhé stopky a sú jednoducho alebo dvojite perovito strihané a hrubo ostnatozúbkaté, horné listy sú sediace, menšie a postupne sa menia na listene.

Vrcholíkovité súkvetia sa skladajú z jednoduchých vajcovitých hlávok a majú tŕňovité listene obalov, kvety sú obojpohlavné a päťpočetné, kalichy ostro končisté, koruny biele alebo zelenkasté. Celé rastliny sú sivozelené a pichl'avé. Plody sú dvojnažky.

Rastlinu by laici zaradili skôr medzi bodliaky ako do čeľade mrkvovitých; „úbory" tvoria pichlavé gule.

Kotúč má asi 180 druhov - u nás však rastú iba dva, tretí je dosiaľ sporný - rastie na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). Ide o kotúč alpínsky (Eryngium alpinum L.), fialovastý, s modrými kvetmi.

Na stepných lúkach, medziach a suchých pastvinách južného Slovenska alebo v najteplejších krajoch Čiech a Moravy rastie zriedkavý kotúč ploskolistý (E. planum L. - nazývaný aj kotúč belasý). Má naozaj belasú byľ, dolné listy stopkaté, nedelené a srdcovito vajcovité; belasé súkvetia majú belasé korunné lupienky a stonka sa rozkonáruje až v hornej časti, nie však natol'ko ako stonka kotúča pol'ného.

Kotúč poľný je teplomilný druh. Znáša dobre aj uležané pôdy s malou vzduchovou kapacitou a s extrémami vo vlhkosti, ale aj väčšie sucho. Žije najmä na neobrábaných, dobre osvetlených pozemkoch s lúčnymi zárastmi, pri komunikáciách, na kamenistých pasienkoch, medziach a skalistých stráňach, najmä v nížinách a na pahorkatinách.