Kôprovník štetinolistý je trváca bylina s 20-60 cm vysokými, málo rozkonárenými stonkami a so stopkatými listami s dvoj - až štvornásobne perovito strihanými čepelami a s dolnými segmentmi krížmo sediacimi a s nitkovitými segmentíkmi.

Okolíky okolíkov stoja na dlhých stopkách, ich zákrovy zakrpatievajú a zákrovčeky sú často jednostranné. Stopkaté kvety okolíka sú zväčša samčie, iba prostredný a okrajové sú samičie. Majú pravidelný nenápadný kalich, drobnú päťpočetnú bielu, ružovkastú či žltkastú korunu, päť tyčiniek a spodný semenník. Plody sú vajcovité dvojnažky.

Príbuzný druh kôprovníka je kôprovníček bezobalný, ľudovo nazývaný keprnikl (Mutellina purpurea (Poir) Thell., syn.: Ligusticum muteilina (L.) Cr., Meum mutellina Gaertn.), rastúci na holiach a v kosodrevine Šumavy, Orlických hôr, Sněžníka, Jeseníka a vo vyšších polohách Karpát. Ráta sa za rovnako účinný.

Zo zámen a falšovaní literatúra uvádza plody kôprovníka ako nežiadúcu prímes vo feniklových prípravkoch (sú menej valcovité, červenohnedé, pod lupou vidno v každom údolí nažky 2-3 sekrečné kanáliky, pach je feniklový).

Korene kôprovníka sa zvyčajne zamieňajú s koreňmi smldníka jelenieho - Peucedanum cervaria (L.) Lap., ktorý rastie na podobných miestach; koreň je spravidla hrubší, širší, menej aiebo vôbec nie prstencovitý, dnu však tiež žltý ako kôprovníkový.

Silička žltá - Silaum silaus (L.) Sch. et Thell., ktorá u nás rastie hojnejšie, ale roztrúsene v nížinách i na pahorkatine teplejších rašelín, lúk a pod., má koreň ako kôprovník, ale oveľa svetlejší a silnejšie pokrytý bielymi článkovanými štetinami na koreňovej hlavici.

Koreň kotúča poľného (Eryngium campestre L.), rastliny podobnej bodliaku a rastúcej na polostepných lúkach najteplejších krajov, je obvykle hrubší a dlhší a nepríjemne páchne.

Koreň má vretenovitý tvar, je hrubý asi ako prst, dlhý 20-30 cm (i dlhší), starší viachlavý, zvonka tmavohnedý, sčasti červenavý, po celej ploche, najmä však na hornej časti silne prstencovitý; znútra je belavý, živičnatý, z koreňového krčka vyrastá štica hustých, jemných, viasovitých, tmavohnedých a štetinovitých vláken.

Druh žije na pasienkoch, lúkach a holiach vo výške 1000 m nad morom.