Jablčník obyčajný je trváca bylina vysoká asi 30 – 60 cm, stonka bieloplstnatá, štvorhranná, rozvetvená, listy protistojné, zelené bieloplstnaté, vôňa ovocná, chuť horká, kvety drobné, biele, pazušné paprasleny drobné, biele, kvitne v lete od druhého roku , plody tvrdky, semená drobné, lesklé, tmavohnedej farby, kvapkovité, asi 2 mm dlhé.

Jablčník cudzí (jablečník cizí – Marrubium peregrinum L.), ktorého prímes sa zakazuje, je vyšší (30 – 80 cm), sivo až bielo pritlačeno chlpatý, listy má kopijovité a kvety v papraslenoch po 6 – 10. Pre podobnosť sú možné omyly aj s balotou čiernou – Balota nigra, tvorí porasty burín na rumoviskách – má ochlpenie a nepríjemne páchne; zriedkavejšie s čistcom nemeckým – Stachys germanica, je menej častý, má ochlpenie a kvitne svetločerveno; s kocúrnikom obyčajným – Nepeta cataria – zriedka splanelý, je aromatický.

Rastie ako teplomilná a svetlomilná burina v plotoch, pri ohradách a na rumoviskách, má rád slnečné stanovište chránené pred vetrom. Domovinu má v strednej a severnej Európe, na farmaceutický trh ho dodáva najmä juhovýchodná Európa a Maroko. Jablčník cudzí (Marrubium peregrinum L.) rastie u nás na južnom a strednom Slovensku, v Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine, na sever po Beckov a Nitru.