Zo skupiny obsahových látok, ktoré sme spomínali minule je vidno, že všetky koreniny možno rátať – a aj sa tak všeobecne dávno rátali, medzi liečivé látky, liečivá. Pripisovali sa im zázračné vlastnosti, považovali sa za čarovné a dávali sa bohom ako obeť. Používali sa ako zložka zázračných nápojov, ľúbostných a čarovných a slúžili – a dodnes slúžia predovšetkým v ľudovom liečiteľstve, ale mnohé aj v oficiálnej medicíne, k liečbe ľahších ochorení.

Zásluhu na tom má najmä antika. Antické koreniny slúžili viacej na liečenie ako pre kuchyňu a korenilo sa všetko: jedlá i nápoje a z nich hlavne vína. Sláva mnohých pretrvala stredovek a vlastne nepohasla dodnes. V období fytoterapeutickej explózie, ktorú dnes prežívame, znovu ožíva.

Korenie - pravdepodobne najväčší cestovateľ v histórii moreplavby

Koreniny sú pre náš život čímsi osobitým, mimoriadnym. Nenadarmo existuje príslovie, podľa ktorého láska je korením života, podobne ako smiech. Oboje je bezpodmienečne potrebné pre normálny život, ale iba v určitých dávkach, nie málo, ale ani nadmieru – v dávkach patrične primeraných.

Najcennejšie koreniny pochádzajú z tropických oblastí sveta, z tropickej Ázie, Ameriky a Afriky. Mnohé koreniny mierneho pásma majú zasa domovinu v Stredomorí a na pobreží Čierneho mora. Tak ku flóre vždy zelených krovinatých porastov macchií stredomorskej oblasti s vavrínom a myrtou patrí aj saturejka, tymian, yzop, levanduľa, mäta pieporná, medovka, rozmarín a šalvia.

Známe koreniny, ako petržlen a koriander alebo fenikel z čeľade zelerovitých rastlín pochádzajú tiež odtiaľto, do strednej Európy sa dostali už v 9. až 12. Storočí. Aj obľúbený majorán je doma vo východnej časti Stredomoria. Vlasťou našej bežne pestovanej a konzumovanej papriky je dokonca Mexiko. Šafran je dodnes doma od Talianska po Kurdistan, rastie tu divo, kultivovať sa však začal v Indii, tiež v Číne. Odtiaľto sa dostal do Európy, a to hlavne do Španielska a do Francúzska.

Veru, história korenín je veľmi zaujímavá a zaujímavé je aj to, ako sa vlastne dostali do kuchýň všetkých krajín sveta, ako napríklad čerstvá koriandrová vňať – korení nielen mäsá Európy, ale aj Arménska, Gruzínska, rovnako ako Južnej Ameriky, kde ju poznajú pod menom cilatro a ako sa koreniny mierneho pásma dostali do pestovania v trópoch a subtrópoch.

Autori: Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek PhD., Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc