Koreniť, či nekoreniť?

späť na zoznam
24. December 2012

Koreniť, či nekoreniť?

Názorov na používanie korenín – najmä zámorských, je veľa a rozporných, a často sa polemizuje, či sú pre ľudský organizmus osožné alebo škodlivé. Je všeobecne známe, že pri určitých ochoreniach nemožno používať na prípravu jedál a nápojov niektoré koreniny.

Napríklad osoby, ktoré trpia na ťažkosti žalúdočného a črevného traktu, predovšetkým na vredovú chorobu, nemôžu vôbec jedlá korenené čiernym korením, pieprom. Toto korenie sa dá imitovať prísadou saturejky. Rovnako škodí paprika, horčica, chren a aj väčšie množstvá cibule a cesnaku, treba sa vyvarovať muškátového kvetu, bobkového listu a aj orechov. Chorí na obličky sa musia vyhýbať koreneniu borievkou.

Koreniť, či nekoreniť?

Dnešná medicína je však po tejto stránke oveľa tolerantnejšia ako kedysi, nezakazuje natoľko rigorózne mnohé koreniny – v každom prípade však treba v jednotlivostiach konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Pre často jednotvárne a nevýrazné diétne jedlá má osobitný význam práve dochutenie a aromatizovanie pokrmov. A na to možno vhodne použiť naše domáce koreninyvňať petržlenu, mätu piepornú, medovku, saturejku, yzop, tymian, bazalku, majorán, pažítku a mnohé iné.

Byliny možno aplikovať čerstvésušené, samozrejme v primeraných množstvách. Pri neslaných diétach treba osobitne vyberať vhodné koreniny – saturejku, pri srdcových, kde sa tiež žiada neslaná diéta, možno úspešne uplatniť kvasnice, citrónové oplodie, v malých množstvách známe karí korenie, potom ďumbier, vanilku, škoricu, papriku, z domácich kôpor, bazalku, šalviu, saturejku, petržlen, rascu, majorán, tymian, pažítku, medovku, koriander a mnohé huby.

Aróma, výzorchuť jedla sú bezpodmienečné vlastnosti potrebné pre každý pokrm, sú rovnako dôležité ako jeho nutritívnabiologická hodnota. Toto spočíva v rukách kuchára – kuchárky. Koreniny môžu zohrať pri tom významnú úlohu a sú dôležitým nástrojom. Fádne, sebazdravšie jedlá stravníci odmietajú, môžu byť aj drahé. Naopak lacnejšie, upravenéprichutené sa radšej konzumujú, lepšie trávia a organizmus ich lepšie prijíma – idú mu, ako sa vraví, k duhu, čiže na osoh.

Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc.