História terapeutických systémov IX. - Homeopatia

4. Apríl 2015

História terapeutických systémov IX. - Homeopatia

V polovici 19. storočia sa objavila homeopatia. Amerika ju privítala, ale prechodnú etapu založenú na indiánskych čajovinách, európskych laxanciách a navzájom si konkurujúcich odporúčaní lekárov, potulných fytoterapeutov a ľudovej tradície ortodoxná medicína čoskoro potlačila a herbalizmus i homeopatiu vytlačila na pololegálny okraj medicíny.

Homeopatia bola odpoveďou na drastické a až nebezpečné dávky podávané pacientom. Preto jej zakladateľ Nemec S. Hahnemann (1755 až 1843) začal podávať čo najmenšie dávky liekov, ktoré napriek tomu, ako sa zdalo, pacientom pomáhali. Po rokoch testovania vypracoval celú teóriu i prax homeopatie a na potlačenie choroby používal čoraz menšie dávky až dospel k záveru, že jediná molekula látky môže byť účinnejšia ako veľké množstvo.

Slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť, stredná ju podporuje a silná brzdí, veľmi silná ju celkom ruší. Vychádza sa z predpokladu, že v tele je prítomná samoliečiteľská sila a tú možno aktivovať najnižšími dávkami takej substancie, ktorá napomáha samoliečeniu. Homeopat nemusí u chorého stanoviť diagnózu; musí nájsť liečivo, ktorého príznakový profil najlepšie zodpovedá súboru príznakov ochorenia (pravidlo podobnosti – simile – princíp) diagnóze liečiva. To sa potom užíva silne riedené.

Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc.

Súvisiace liečivé rastliny