Lipa veľkolistá

Tilia platyphyllos

Tiliaceae (Lipovité)
Česky: Lípa velkolistá, Lípa širolistá, Anglicky: Common lime, Latinsky: Tilia europaea, Tilia platyphylla Scop., Francúzsky: Tilleul ŕ grandes feuilles, Španielsky: Tilio común, Taliansky: Tiglio, Poľsky: Lipa szerokolistna, Maďarsky: Nagylevelü hárs (hársfa)
OBSAHUJE
16 receptov
Súvisiace edície: kozmetiká, kúpeľ, medonosné, kloktadlá, stromy
Zberaná časť I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Tiliae flos (EU, ČL97) Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - kvet Ikona zber - kvet Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Legenda:Ikona kvet kvet

Botanický popis

Lipu veľkolistú, mohutný, majestátny košatý strom aj 30 m vysoký, netreba azda podrobnejšie opisovať. Listy má srdcovité, na rube s krátkymi chlpmi a na uhloch žilnatiny bieložlté chumáčovité páperie. Dôležitý znak je, že na žltozelenom kožovitom listeni sú kvety v dvoj- až päťkvetej vidlici; kvitnú v júni – júli. Plody sú nažky s tvrdým oplodím (karcerulus).

Najbližšou príbuznou, takmer dvojčaťom lipy veľkolistej je lipa malolistá (lípa malolistá – T. cordata Mill., syn.L. parvifolia Ehrh.) s čepeľami listov nesúmerne okrúhlo srdcovitými i trojuholníkovitými. Listy má na rube holé, len na uhloch žilnatiny hrdzavožlté chumáčovité páperie. Visiaci vrcholík má päť až sedem (i desať) kvetov; kvitne v máji až júli. Môže dosiahnuť 1000 rokov a viac, pričom obvod kmeňa je vyše 15 m.

Lipa obyčajná (lípa obecná – T. x vulgaris Hayne), kríženec oboch druhov vzniká dodnes všade, kde sú rodičovské druhy, šíri sa samostatne v listnatých lesoch, často sa aj vysadzuje a šíri z parkov do voľnej prírody. Je to hojný druh v celom štáte, vrcholíky má 4 – 10-kvetné.

Niektoré liekopisy povoľujú aj kvety lipy zelenkastej (l. zelená – T. euchlora C.Koch) neznámeho pôvodu, azda hybrid, podobnej predchádzajúcemu druhu, u nás azda len na južnom a juhovýchodnom Slovensku, nie však lipu striebristú (l. stříbrná – T. tomentosa Moench), ktorá má listy na rube bielo plstnaté, pôvodná je len vo východnom Stredozemí, u nás sa vysadzuje iba v parkoch, odkiaľ zriedka uniká do voľnej prírody, ako tzv. „strieborná lipa“ a americkú (T. americana L. seu T. glabra Vent.), pôvodom zo Severnej Ameriky, s listami široko vajcovitými, hrubo končisto zubatými, na listeni so 6 – 15 kvetmi, u nás zriedka vysádzanú do alejí, čo vidno makroskopicky alebo sa zistí chemicky pomocou chromatografie.Lipy kvitnú asi 12 – 14 dní.

Výskyt

Lipa veľkolistá rastie roztrúsene v teplejších oblastiach, v sutinových lesoch horského pásma, často vysadzovaná.Voľne v prírode rastie lipa malolistá zriedkavo – v listnatých lesoch, lužných lesoch a v lesoch horského stupňa, ale často sa vysadzuje do alejí a parkov. Obľubuje mierne kamenisté alebo piesočnaté pôdy.

Lipa obyčajná sa šíri samostatne v listnatých lesoch, často sa aj vysadzuje a šíri z parkov do voľnej prírody. Je to hojný druh v celom štáte.