Lieska obyčajná je jednodomý viackmenný ker až stromček. Dorastá do výšky 5 – 7 m, je krajinotvorná a hospodársky užitočná drevina. Striedavo postavené opadavé dvojito pílkovité listy sú široko vajcovité s končistým vrcholom, krátko chlpaté a často asymetrické.

Samčie kvety tvoria visiace jednoduché jahňady dlhé aj 6 cm, samičie kvety majú zakrpatené okvetie a sú nakopené do púčikov, z ktorých vyčnievajú len červené blizny.

Lieska patrí medzi najvčasnejšie kvitnúce dreviny. Kvitne ešte pred vyrastením listov (podľa lokality a počasia február – marec). Keď slnko zohreje zem a pôda rozmrzne, jahňady sa rozvinú, zožltnú a pri závane vetra z nich vypadáva peľ. Plod je oriešok, dozrievajúci v septembri – októbri, uložený v zelenom strapkatom obale iba trochu dlhšom ako plod.

Lieska je spontánne rozšírená po celej Európe a v poľadovej dobe bola jednou z dominantných drevín v porastoch borovicových lesov. U nás rastie vo svetlých listnatých hájoch, v krovinách, na okraji lesov na výslnných miestach. V teplejších oblastiach štátu je dosť hojná. Ekologicky sú dosť plastické, takže rastú tak v tieni, ako aj pri plnom oslnení.

V parkoch sa u nás niekedy pestujú príbuzné druhy: lieska americká (líska americká – C. americana Marsh.) pôvodná v Severnej Amerike, ktorej oriešky majú hlboko rozstrapkaný, žliazkatý, dlhý a tesný obal, potom lieska najväčšia (l. veliká – C. maxima Mill.) pôvodná v juhovýchodnej Európe a západnej Ázii, ktorá má tiež jedlé oriešky; ich rúrkovitý, hore zubatý obal je 2 x dlhší ako oriešok.

V našich parkoch je veľmi častá aj lieska turecká (C. colurna L.) pôvodná v juhovýchodnej Európe, ktorej staršie konáriky sú korkovito rozbrázdené, oriešky majú obal rozstrapkatý až na čiarkovité žliazkaté úkrojky. Lieska turecká je nenáročná drevina, pyramidálne rastúci strom až 25 m vysoký, v kultúrnych porastoch sa rozmnožuje obyčajne iba semenami a používa sa ako podpník pre stromovito rastúce kultivary plodonosných liesok obyčajných.