Jarabina vtáčia je strom vysoký aj 15 – 20 m priamo rastúci, s mladými plstnatými konármi, neskoršie lysavejúcimi, so striedavými nepárno perovito zloženými lístkami, všetky sú po obvode zúbkaté (sladkoplodé jarabiny majú lístky zúbkaté len v hornej tretine). Drobné kvety vytvárajú metlinu chocholíkov (v nižších polohách v máji, v horách neskoršie), z oplodnených (včelám poskytujú nektár a peľ; med je červenožltý, silne aromatický a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý) sa vyvíjajú oranžovočervené malvice, ktoré dozrievajú v auguste – septembri. Ojedinele splanieva.

Jarabina vtáčia je typická európska veľmi prispôsobivá krajinotvorná drevina (prejavuje sa to jej prítomnosťou v rozličných biotopoch a ekosystémoch od nížinných lužných lesov – jelšín, po vysokohorské formácie). Rastie na suchých, teplých stráňach, na skalách, aj na vlhkých rašeliniskách v súvislých zapojených porastoch i v otvorených rúbaniskových spoločenstvách. Zo Stredomoria a z juhovýchodnej Európy pochádza príbuzná jarabina oskorušová – oskoruša (oskeruše domácí – S. domestica L.), s guľovito hruštičkovitými žltočervenými cukornatými malvičkami, ktoré sa používajú na prípravu marmelád a muštov. Jej areál výskytu zasahuje aj Slovensko (Považský Inovec, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Juhoslovenská kotlina, Burda, Vihorlat a i.) – svetlé lesy, najmä dubiny a hrabiny. V teplejších oblastiach je často v sadoch a záhradách ako ovocný strom. Areál jarabiny zasahuje až hlboko do Sibíri. Miestami sa aj naturalizovala – napr. v Severnej Amerike.