jedovata bylinkaTulipán gesnerov

Tulipa gesneriana L.

Liliaceae (ľaliovité)
Česky: Tulipán gesnerúv, Nemecky: Garten-Tulpe, Maďarsky: Gesner tulipánt
Vlastnosti: Antireumatikum
Účinné obsahové látky: Alkaloidy

Súvisiace edície: jedovaté, medonosné
Zberaná časť I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Tulipae bulbus Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - koreň Ikona zber - koreň Ikona zber - koreň Ikona zber - koreň Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Tulipae folium Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona zber - list Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Tulipae flos Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - kvet Ikona zber - kvet Ikona zber - kvet Ikona zber - kvet Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Legenda:Ikona koreň koreňIkona list listIkona kvet kvet

Botanický popis

Tulipán gesnerov je trváca bylina s 20-30 cm vysokou listnatou stonkou so striedavými listami, dolnými čiarkovito kopijovitými, celistvookrajovými, s jediným koncovým, obojpohlavným, pravidelným a trojpočetným kvetom. Voľnolístkové okvetie je z dvoch kruhov predĺžene vajcovitých lístkov, tyčinky majú holé nitky a predĺžené peľnice. Semenník je vrchný. Plod je tobolka.

Tulipán Gesnerov, čiže záhradný je vlastne súborný botanický názov pre záhradné rasy rozličných východoeurópskych druhov tulipánov, u nás odpradávna pestované ako jedna z najrozšírenejších kvetín záhrad a kvetináčov.

Tulipán voňavý (Tulipa graveolens Roth) má nízku stonku, kvety viac-menej červené, byľ i rub listov štetinato ochlpené, príjemne vonia - u nás sa pestuje pomerne často. Ako domovina sa uvádza južná Európa, ale aj Kaukaz. Často sa pestuje tulipán lesný (Tulipa silvestris L.), pôvodom z Južnej Európy; zdivený (na trávnikoch) nekvitne, inak kvitne žlto, u nás v poddruhu tulipán lesný veľkokvetý Tulipa grandiflora Hay.

Zriedka sa pestujú v záhradách juhoeurópske druhy - napr. tulipán skorý (Tulipa praecox Ten., Tulipa oculus solis Bot.), ktorý sa pozná podľa toho, že má vnútorné lupienky tupé, vonkajšie končisté, všetky žltočervené a na spodine veľkú čiernomodrú, žlto lemovanú škvrnu. Podrobnosti z botanického hľadiska nemajú v tomto prípade význam, lebo pri zbere na farmaceutické účely sa medzi jednotlivými druhmi nerobí rozdiel.

Výskyt

Tulipán Gesnerov, čiže záhradný má domovinu v západnej Ázii. Do strednej Európy sa dostal okolo roku 1560 pričinením Busbecqa, vyslanca Ferdinanda I. na tureckom dvore.

V Čechách sa prvé tulipány pestovali v Hradčianskej záhrade v Prahe, odkiaľ sa rozšírili po celom území. NIkde sa však nevenovalo tulipánom toľko pozornosti a starostlivosti ako v Holandsku, najmä v okolí mesta Haarlem. V štyridsiatych rokoch 17. storočia vystúpila vášeň honosiť sa peknými tulipánmi až na taký stupeň, že sa v Rakúskej monarchii za cibule mimoriadne pekných odrôd platilo po sto až tisíc korún. Neskôr ceny síce klesli, najmä keď sa v 18. storočí dostali do módy ľalie, holandský Haarlem však ostal až dodnes hlavným strediskom obchodu s tulipánovými cibuľkami a v jeho okolí sa pestuje najviac tulipánov na svete.