Jedno - až dvojročná bylina vysoká 100-200 cm; byľ holá, červenkastoškvrnitá, dutá. Listy trojito perovito zložené, s pošvami, horné sediace. Kvety drobné, biele, okolíky zložené z 8 - 15 okolíčkov, plody sú visiace dvojnažky.

Zámeny medzi rastlinami z čeľade zelerovitých sú časté. Treba dávať pozor najmä na zámeny nejedovatých druhov s jedovatými. Pre podobnosť možno bolehlav zameniť s čechricou voňavou - Myrrhis odorata (L.) Scop., podobajú sa mu všetky krkošky - Chaerophyllum L., všetky sú na spodnej strane listov ochlpené, potom rozpuk jedovatý - Cicuta virosa L., tetucha kozia - Aethusa cynapium L. (majú celkom iný pach) a podobná halucha - Oenanthe L., rastie len na zamokrených miestach, kôprovníček - Mutellina Wolf zasa iba na vysokých horách, kde sa bolehlav už nevyskytuje. Časté sú zámeny plodov - treba si všímať ich opisy; v tomto prípade je situácia niekedy dosť ťažká a najlepšie sa dá riešiť pomocou mikroskopických preparátov.

Na lepšie odlíšenie uvedieme opis plodov bolehlavu: sú to celkom lysé, vajcovito-gulaté, sivozelené až hnedozelené dvojnažky; rebrá im rovnomerne vynikajú, sú krídlaté a na okraji jemne poprehýbané. Po dozretí stoja proti sebe takmer polmesiačikovito, a preto sa ľahko rozpadnú. Sú asi 3 mm dlhé a rovnako široké, bez stopiek (napr. aníz je spravidla stopkatý; prv časté prímesi v aníze však už nie sú). Plod má na priereze nápadne žliabkovito vykrojený výživný bielok (endosperm); silicové kanáliky, ktoré majú prakticky všetky zelerovité rastliny, vôbec nemá (neobsahuje totiž vôbec silicu).

Druh rastie v húšťavách, živých plotoch, kroviskách, na rumoviskách pri osadách, spravidla na teplejších stanovištiach do 1 000 m nad morom.