Dvojročná až trváca, ľahko zameniteľná typicky astrovitá bylina s hranatou ryhovanou stonkou, ktorá sa väčšinou sfarbuje do červena. Listy má perovito dielne, mierne pavučinkato ochlpené, žlté kvetné úbory usporiadané vo vrcholíkoch.

Názov starčekov je odvodený od latniského slova senex – starý, starec, pretože úbory väčšinou nemajú okrajové jazykovité kvety, preto je po odkvitnutí kvetné lôžko holé ako hlava starcov. A tohto sa pri pomenovaní pridŕžal aj botanik Linné.

Obľubuje polosuchomilné trávnaté spoločenstvá, medze, okraje ciest a aspoň občas zvlhnuté pôdy.

Celkove je asi 1 200 zástupcov rodu a rastú od arktických tundier po africké Kilimandžáro do výšky asi 3 500 m n.m. U nás je zhruba 30 druhov a okrem už uvedeného rovnako nebezpečný, ale tiež v nemeckých oblastiach propagovaný je starček obyčajný (starček obecný – + Senecio vulgaris).

Je to veľmi častá jednoročná burina polí, záhrad a rumovísk. Je vysoká asi 20 – 40 cm. Listy má perovito delené a zväčša pavučinato chlpaté. Kvety tvoria metlinu úborov. Kvitne v apríli až októbri.