Vratič obyčajný je trváca, nepríjemne aromatická bylina s holou hranatou stonkou vysoká aj 130 cm. Listy má dvojito perovito strihané, listové segmenty pílkovité, polguľovité úbory ploché, malé, usporiadané do nepravých okolíkov; okrajové jazykovité kvety zväčša celkom malé, všetky zlatožlté kvety rúrkovité.

Kvitne od konca leta do jesene – v júli až v septembri, plody sú drobné nažky s lemom bez chocholca, semená drobné, oválne, zelenkavo–biele, vrúbkované. Opeľuje sa ako všetky astrovité druhy.

Príbuzné druhy vratiča sú dnes preradené do rodu rimbaba (řimbaba) – sú rimbaba obyčajná (řimbaba obecná – Pyrethrum parthenium (L.) J.E.SM., syn. o. i. Tanacetum parthenium (L.) Bernh.) a rimbaba cineráriolistá (Pyrethrum cinerariifolium /Trev./ Schultz–Bip., syn. o. i. Tanacetum cinerariifolium /Trev./ C. H. – pozri medzi cudzokrajnými liečivými rastlinami).

Prvý spomínaný druh – rimbaba obyčajná je tiež značne aromatický, vonia však ako rumanček a kvitne podobne bielymi jazykovitými kvetmi, u nás oddávna pestovaný ako okrasná trvalka (často s plnokvetými úbormi – kvitne VI–VIII) a liečivá rastlina, vysoký asi 60 cm.

Druhá spomínaná - rimbaba cineráriolistá (Pyrethrum cinerariifolium /Trev./ Schultz–Bip., syn. o. i. Tanacetum cinerariifolium /Trev./ C. H. – je známa cudzokrajná liečivá rastlina, ktorej kvet pôsobí ako kontaktný – dotykový jed hmyzu, nejedovatý pre ľudí a teplokrvné zvieratá (dalmatínsky prášok).

Vratič je pôvodný možno v južnej Európe, zavlečený až do Severnej Ameriky. U nás je hojný – zdomácnený, od pradávna pestovaný ako liečivá rastlina. Burinové porasty sú pri cestách, železničných násypoch, na rumoviskách, tiež na okraji lesov, ďalej v pobrežných krovinách, kamenitých stráňach, brehoch, lomoch – má rád vlhké, výhrevné, výživné, neutrálne, humózne, kamenité i piesočnaté a hlinité pôdy.

Príbuzné druhy vratiča rodu rimbaba sú pôvodom z juhovýchodnej Európy, často splanievajúci, napr. na juhozápadnom Slovensku.