V predchádzajúcej časti sme si predstavili komplikovaný kolobeh spojený s činnosťou hormónov počas životného cyklu ženy. Vráťme sa teraz o niekoľko storočí do minulosti.

Zábavné a úsmevné čítanie nám poskytujú záznamy z antiky, ktorá, samozrejme, už vtedy musela riešiť mnohé ťažkosti žien, ktoré aj vtedy prežívali spomínaný sexuálny kolobeh. A nebola to doba nášho stredovekého tmárstva! Ale práve gynekológia a pôrodníctvo neboli vtedy rovnako vážne chápanými odbormi lekárstva ako ostatné.

Prvým väčším gynekológom bol vážený a všeobecne známy Hippokrates. Napísal hlavné odborné lekárske dielo „O ženských ochoreniach“ a doplňujúci spis k nemu „O chorobách dievčat“, ktoré sa zaoberajú o. i. problémom nedonosených plodov, pôrodom, dojčatami a pod. Tak písal a liečil odborne on, múdry a vzdelaný lekár.

Horšie sa však končili pôrody a liečenia v rukách pôrodných báb, masérov, príslušníkov podobných cechov pridružených k cechu lekárskemu. Tak vraj akýsi „tiežlekár“ zvučného mena Euryfon – liečil úbohé ženy s vyvrátenou maternicou napr. tak, že ich nechal visieť na rebríku dolu hlavou 24h a potom ich liečil kadidlom. Pri tom 7 dní jedli iba krúpovú polievku.

Z neskorších odborníkov je známy lekár Demetrios, ktorý vydal dielo o pôrodoch, o ženských chorobách vôbec, a známy Galenus sa tiež venoval tomuto odboru, podobne ako lekár Soran. Ten je autorom pozoruhodného diela o ženských chorobách a o chorobách novorodencov. Vraj je aj vynálezcom zrkadielka na vyšetrovanie vnútorných rodidiel.

Ako vidno, antické ženy mali teda rovnaké starosti a ťažkosti ako dnešné. Už vtedy sa mnohé nerady zverovali do rúk lekárom – mužom, a keďže lekárok – „medicae“ bolo málo, utiekali sa k starším babám a k lekársky školeným pomocniciam, ktoré vtedy existovali. O týchto však neskôr.