Za ďalší medicínsky systém, ktorý je starší ako západná medicína, treba pokladať tradičnú čínsku medicínu siahajúcu do doby asi pred viac ako 5000 rokmi a indickú ájurvédu. Podobne ako staroveká grécka filozofia, aj čínska filozofia má základ v teórii prvkov, ale piatich; sú to: drevo, oheň, zem, kov a voda.

Prvky sa navzájom dopĺňajú (napr. drevo povzbudzuje oheň, oheň sa rozkladá na zemi, zem poskytuje kov a pod.), a aby bol človek zdravý, musia byť všetky prvky v súlade, lebo navzájom vytvárajú sieť vzťahov, sú spojené aj s rastlinami a podporované ďalšou terapiou, ako je akupunktúra a odborná masáž.

Ak jeden prvok prevládne, ide o chorobu. Príčina sa často hľadá v príbuznom prvku: napríklad slabosť pečene (dreva), môže spôsobiť zlyhanie obličiek (vody). Model piatich prvkov dopĺňa čínska teória protikladov: jin – prvok ženský, tmavý, chladný, a jang -  mužský, svetlý, horúci, ktoré musia byť tiež v rovnováhe. 

Napriek vplyvu západných misionárskych staníc v 19. storočí čínska medicína prežila a v šesťdesiatych rokoch sa stala celoštátnym štandardom, keď Mao Ce-tung založil päť fakúlt tradičnej čínskej medicíny. 

Liečivé rastliny sa predpisujú podľa štandardných receptúr. Predpis obsahuje dve byliny alebo aj 20 bylín a ich vzájomné pôsobenie je veľmi dôležité: napríklad koreň sladovky je harmonizátorom – spája zložky receptu a účinkuje ako posol, usmerňuje pôsobenie ostatných zložiek receptu na príslušné meridiány: konárik škoricovníka je ministrom, podpornou bylinou – zvyšuje potenie, mierni bolesti v končatinách, rovnako ako ich individuálne vlastnosti, ku ktorým patrí napríklad chuť, dominantná teplota a určenie orgánu, na ktorý pôsobí.

Napríklad niťolist čínsky je horký a studený, spája sa so srdcom a možno ho použiť v prípadoch spojených s veľkým ohňom v srdci, čo zapríčiňuje nespavosť, búchanie srdca a návaly horúčavy. Najpoužívanejšou formou sú výluhy alebo „polievky“ asi hodinu varené v osobitných kameninových nádobách, niekedy s ryžou, na kašovitý pokrm s liečivými účinkami.

Podľa Tradičnej čínskej medicíny sa rovnováha medzi energiou jin a energiou jang sa vzťahuje aj na potraviny. Tie sa nehodnotia podľa obsahu bielkovín, vitamínov, cukrov a tuku, ale podľa modelu piatich prvkov s piatimi chuťami a piatimi teplotami.

Zväčša sa viažu na jednotlivé orgány tela a akupunktúrne meridiány. Ak napríklad turista zo severu príde v zime do trópov, je osobou povahy jin (prišiel z chladného a vlhkého podnebia), tropické teploty v ňom vyvolajú pokušenie ochladiť sa, naje sa veľkého množstva melónov a grapefruitov, tým vznikne v jeho organizme nadbytok jin a výsledkom sú hnačky chladno – vlhkého typu.

Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek CSc.