Imunita. S príchodom sychravých dní sa o nej čoraz viac a čoraz častejšie hovorí.

O čom je vlastne reč a ako to celé funguje?

Imunitný systém tvoria orgány, tkanivá, bunky, molekuly a reakcie, ktoré zabezpečujú ochranu organizmu pred vonkajšími ako aj vnútornými narušiteľmi integrity jedinca a tak sa spolupodieľajú na zabezpečení jeho existencie. Mechanizmy obranyschopnosti možno z fylogenetického a funkčného hľadiska rozdeliť na špecifické a nešpecifické.

Nešpecifické  (vrodené alebo prirodzené)  mechanizmy imunity, vznikajú počas  fylogenézy a ontogenézy skôr, nastupujú pri obrane organizmu ako prvé a pôsobia nešpecificky – reagujú na celú škálu narušiteľov. Špecifická  (adaptívna)  imunita vzniká pri fylogenéze neskôr, objavuje sa s príchodom stavovcov. Pre svoju zložitosť, jemnú vyváženosť jednotlivých procesov a predovšetkým pre možnosť vytvoriť nespočetné množstvo receptorov, ktoré dokážu rozpoznať a reagovať na akýkoľvek antigén sa považovala za významnejšiu ako nešpecifická.

Ovocie a zelenina pomáhajú posilniť náš imunitný systém

V ostatnej dobe  sa  však názory menia. Nešpecifická imunita síce ozaj disponuje len obmedzeným počtom rozpoznávacích štruktúr, tieto však jednoznačne identifikujú narušiteľa integrity ako potencionálne nebezpečného. Sila tohoto systému je práve v tom, že okamžite identifikuje biologicky významné patogény a výsledok svojho šetrenia ihneď oznamuje adaptívnemu imunitnému systému.

Nešpecifické mechanizmy imunity zahrňujú procesy sprostredkované aj bunkami  (fagocyty, Natural Killer bunky)  aj humorálnymi faktormi. Predstaviteľmi humorálnych nešpecifických mechanizmov sú  zložky komplementu, faktory zrážania, proteíny akútnej fázy zápalu  a v širšom zmysle slova aj nosičové proteíny – albumín, lipoproteíny, transferín, haptoglobín a iné. Špecifická imunita na rozdiel od nešpecifickej je vybavená pamäťou a schopnosťou presnejšie identifikovať antigén, čo jej umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie eliminovať antigén.

Keby sme imunitný systém prirovnali polícií, mohli by sme nešpecifickú imunitu prirovnať k policajtom na ulici, ktorí sa starajú o všeobecný poriadok a zabraňujú neprijateľnej aktivite nespratníkom a zločincom akéhokoľvek druhu. Naproti tomu špecifická imunita pri tomto porovnaní predstavuje skôr detektívnu  zložku polície, trénovanú vystopovať každého individuálneho, akokoľvek unikajúceho zločinca, zneškodniť ho a navyše po odpykaní trestu držať ho stále v evidencii ako potencionálneho zločinca budúcnosti.

Prof. MUDr. Jaroslav Kresánek PhD., prorektor Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave