Zeler voňavý je dvojročná bylina s 30-80 cm dlhou, priamou, hranatou, zriedka rozkoná­renou stonkou, vyrastajúcou z gul'atej koreňovej hlavy. Prízemné listy sú stop­katé, dvojito trojpočetné, s perovito stri­hanými a ostro zúbkatými lístkami, ston­kové listy sú temer protistojné, takmer sediace, krátko pošvaté, trojpočetné až trojlaločnaté, so zúbkatými, hore celistvo­okrajovými lístkami až lalokmi.

Okolíky okolíkov nemajú zákrovy ani zákrov­čeky. Kvety majú obojpohlavné, pravi­delné, päťpočetné a drobné, s voľnými obalmi a slonovinovobielou korunou s piatimi tyčinkami a spodným semenní­kom. Plody sú dvojnažky.

Divý zeler (var. silvestre) nájdeme ešte dnes na morských pobrežiach Eu­rópy, Ázie (až po Indiu), v severnej i južnej Afrike a v Južnej Amerike. 

U nás sa splanený zeler vzskztuje ojedinele (napr. na juž­nom Slovensku), o čom sa vie, a zväčša sa pokladá za nebezpečený rozpuk jedo­vatý - Cicuta virosa L. (z čel'ade mrkvo­vitých, Daucaceae). Tam rastie najmä okolo studničiek a na vlhších stano­vištiach; má korene (hrubé, duté, krúž­kované) s príjemnou mrkvovitou vôňou a sladkou chuťou. V minulosti boli otravy dospelých zámenou s rozpukom časté.