Ranostaj pestrý je trváca bylina s 30-120 cm dlhými rozkonárenými a poliehavými až popínavými listnatými stonkami. Striedavé stopkaté, nepárne perovito zložené listy majú krátko stopkaté, podlhovasto elipsovité a štetinovito hrotnaté lístky.

Stopkaté okolíky mávajú 10-20 obojpohlavných, súmerných, krátko stopkatých päťpočetných kvetov so zvonkovitými kalichmi, ružovou alebo bielou (strieška, krídla, člnok) korunou s jednou voľnou a deviatimi zrastenými tyčinkami s vrchným semenníkom. Plod je ružencovitý struk.

Z bežnejších príbuzných druhov rastú u nás ranostaj pošvatý (Coronilla vaginalis Lam.) a ranostaj ľúby (Coronilla emerus L.), prípadne aj ranostaj venčený (Coronilla coronata Nath. - v slovenských Karpatoch) alebo ranostaj širokolistý (Coronilla elegans Panč. - vo svetlých lesoch východného Slovenska). 

Ranostaj pošvatý i ľúby kvitnú žlto, ale prvý je bylina (zdola drevnatejúca), s nechtami korunných lupienkov asi dĺžky kalicha, a druhý vyše metra vysoký ker, ktorý je vzácne splanený v oblasti Čachtických kopcov a v Malých Karpatoch - patrí ku kvetene južnej Európy a sadieva sa aj v záhradkách.

Druh žije u nás v dvoch plemenách, najmä na suchých lúkach, v kroviskách, svetlých lesoch, rúbaniskách, na násypoch, medziach a rumoviskách, všade na teplých stanovištiach, často aj na vápencových podkladoch.