Pivonka lekárska je trváca bylina 30 – 60 (90) cm vysoká, listové stopky široko žliabkaté, listy 2 – 3 x 3-početné, na rube páperisté, lístky široko kopijovité, koncový 3- segmentový. Korunné lupienky má obrátene vajcovité, tmavočervené, zriedka biele alebo žltkasté, rozostúpené. Plody sú mechúriky s čiernymi semenami. Kvitne v máji.

Z príbuzných druhov by vyhovovala zriedkavejšie u nás v záhradách (pôvodná vo svetlých lesoch juhovýchodnej Európy a Prednej Ázie) pivonka červená (pivonka korálová – Paeonia mascula (L.) Mill., syn. Paeonia corallina Retz.) s kvetmi s priemerom 8 – 14 cm so širokovajcovitými tmavočervenými, zriedka belavými lupienkami, pivonka obyčajná (pivoňka obecná – Paeonia peregrina Mill.) s kvetmi s priemerom 7 – 13 cm, so sýtočervenými lupienkami, u nás bežne v záhradkách v plnokvetových formách alebo pivonka krovitá (pivoňka křovitá – Paeonia arborea Donn.), pôvodná v Japonsku a Číne, s kvetmi až 15 – 25 cm v priemere, pestovaná plnokvetá, kvitne voňavými, aj bielymi alebo ružovými kvetmi.

Opeľovanie pivoniek obstaráva väčšinou hmyz. Kvety pred rozvinutím vylučujú z kališných lístkov na okraj medovú šťavu a tá láka mravcov, ktorí za to chránia kvet pred iným škodlivým hmyzom. Večer a pred dažďom sa kvet zatvára, aby uchránil peľ pred vlhkom.

Pôvodná na zarastených skalách južnej Európy, u nás pestovaná zväčša v plnokvetých formách.