jedovata bylinkaPapraď samčia

Dryopteris filix-mas (L.) Schott

Polypodiaceae (Sladičovité)
Ľudové názvy: cicvár, čertovo rebro, hadie rebro, chebdie, kapradie, kropadlie, papradie, papruška, peračina, šuštkovičník
Česky: Kapraď samec, Anglicky: Male Fern, Francúzsky: Fougére mále, Nemecky: Gemeiner Wurmfarn, Španielsky: Helecho macho, Taliansky: Felce maschia, Maďarsky: Férfías (erdei) paizsika
Súvisiace indikácie: Reumatizmus, Žlčník, Rany
OBSAHUJE
1 recept
Súvisiace edície: jedovaté
Zberaná časť I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
Filicis maris radix Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona zber - koreň Ikona zber - koreň Ikona zber - koreň Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa Ikona - nezbiera sa
Legenda:Ikona koreň koreň

Botanický popis

Papraď samčia je trváca statná bylina. Z krátkeho, hrdzavo-chlpatého podzemka vyrastajú listy dlhé až 140 cm, striedavo zložené z 20—30 pílkovitých lístkov (jariem). Na spodnej strane listu pozdĺž strednej žilky sú kôpkovité hrdzavohnedé výtrusnice.

Príbuzné druhy paprade sa pestujú aj v záhradách, sú rovnako jedovaté, ale nie sú predmetom zberu. Pri zámene najčastejšie prichodí do úvahy papraď rozložená - Dryopteris dilatata (G. F. Hoffm.) A. Gray, ktorá má listy na obryse až trojboko vajcovité, dlhé 30 -100 cm, usporiadané v hustých zväzkoch. Listové bázy majú 5 - 11 cievnych zväzkov.

Papradka samičia (Athyrium filix- femina (L.) Roth, Athyriaceae), má tmavošupinatý podzemok, pomerne málo listov a vyššie, skoro lysé stopky (listová báza má iba 2 cievne zväzky).

Výskyt

Papraď rastie v tienistých lesoch od nížin až po alpínsky stupeň. V nižších polohách uprednostňuje hrabové dubiny, v stredných bučiny so spodnou vodou vo väčšej hĺbke a pôdy so značnou vodnou kapacitou. Rastlina má viacej podobných druhov.