Trváca bylina s 50 - 150 cm vysokou, husto chlpatou a listnatou priamou stonkou. Listy sú striedavé, sediace so širokou pošvou a široko kopijovitou, celistvookrajovou čepel'ou. Za mladi sú plstnaté, neskôr na líci lysé, na rube páperisté. Koncová metlina strapcov má nápadné listene a krátko stopkaté, trojpočetné, obojpohlavné a horné jednopohlavné kvety. Okvetie z dvoch kruhov lístkov takmer nezrastá, ku každému lístku na báze prirastá tyčinka, semenník je vrchný. Plod je chlpatá tobolka.

Kýchavice rastú u nás vo dvoch druhoch: biela a čierna (Veratrum nigrum L.). Posledná je u nás úplne chránená: lokality má len v českých krajoch; hnedonachové kvety sú na pomerne dlhých stopkách, niekedy sa pestuje v záhradkách na okrasu.

Vedecký názov kýchavice je z latinského verare = hovoriť pravdu, lebo vraj ak sa kýchne, potvrdí sa pravdivosť povedaného; druhové pomenovania zväčša zodpovedajú farbe kvetov.

Opel'ovanie kvetov kýchavice obstarávajú najmä niektoré muchy, ktoré lížu medovinu vylučujúcu sa na spodných zhrubnutých častiach okvetných lístkov.

Druh žije na lesných lúkach, vo svetlých horských lesoch, na holiach a medzi kosodrevinóu od podhorského pásma po alpínske.