Chlpánik je veľmi variabilný druh, bohatý na formy, ťažko odlíšiteľný od príbuzných – trváca bylina s dlhými výhonkami. Stonku má bez listov (stvol), 5 – 30 (50) cm, jednoúborovú, len s jazykovitými svetložltými kvetmi, na spodnej strane často červenkastými, listy v prízemnej ružici obrátene vajcovité, vlnaté, na rube sivobielo plstnaté. Kvitne v máji až septembri. Plody sú rebernaté nažky s chocholcom.

V názve rastliny uvádzame dve pomenovania. Staršie naše botanické kľúče na určovanie rastlín uvádzajú totiž iba rod jastrabník (Hieracium L., čeľaď astrovité, Asteraceae – jestřábník). Chýba teda osobitný rod chlpánik – Pilosella Hill. a čeľaď čakankovité – Cichoriaceae, vtedy rátaný medzi astrovité. Rod jastrabník je tu s počtom do 30 bez prechodných druhov a krížencov rastúcich u nás (Martinovský, J. a kol: Kľúč na určovanie rastlín. SPN, Bratislava 1960).

Vo vydaní z r. 1985 je však z čeľade astrovitých vyčlenená čeľaď čakankovitých, ktorá má úbory iba z jazykovitých kvetov a vytvorený aj osobitný rod chlpánik – Pilosella Hill., ktorého úbory vyrastajú priamo z prízemenej listovej ružice, teda má kvetonosné byle, stvoly bezlisté a jednoúborové. Jastrabník ich má v metline. Určovať však jednotlivé druhy oboch rodov je aj pre odborníka niekedy až priveľmi zložité a potrebuje na to najmenej tri kompletné exempláre kvitnúcej rastliny i rastliny so semenami.

Chlpánik je  veľmi častý druh rastúci v polosuchých trávnatých spoločenstvách, v suchomilných porastoch, na vresoviskách, pri cestách, v presvetlených lesoch, vyhýba sa zatieneným stanovištiam.