Archangelika lekárska je naša najmohutnejšia mrkvovitá aromatická holá trváca bylina (50 – 250 cm) s oblou, dutou, pozdĺžne ryhovanou byľou, v hornej časti rozkonárenou. Listy sú dva až trikrát, horné raz perovito zložené. Listová pošva je široko nafúknutá. Zelenkastožltkasté kvety sú v okolíkoch (kvitne júl – august) zložených z 20 – 30 okolíčkov. Plody sú visiace stlačené vajcovité dvojnažky s hrubými krídlatými rebrami.

Príbuzné podobné naše druhy sú všetky menšie – angelika lesná (Archangelica sylvestris L. – děhel) má menej napuchnuté pošvy, korene voňajú ako mrkva a chutia ostro a horko; berla vzpriamená (Berula erecta (Huds.) Coville – potočník vzpřímený) vonia ako zeler, rastie iba južne, na sever len po Trenčín; potočník širokolistý (Sium latifolium L. – sevlák širolistý) má strapkatý podzemok, byľ hranato žliabkatú a boľševník borščový (Heracleum sphondylium L. – bolševník obecný) má nepríjemný pach a je chlpatý; rastie na lúkach a v krovinách.

Príbuzný bolševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) je až nebezpečný a nepríjemný invázny druh zo severného Kaukazu vytláčajúci na svojom stanovišti u nás naše druhy. Dôležitý čínsky druh uvádzame záverom.

V súpiske liečivých rastlín Západu je v prípade archangeliky pre nás dosť nepresností. V zmysle starších botanických systematických pomenovaní sa totiž spája rod Archangelica – archangelika s rodom Angelica – angelika.

A tak v perspektívnych liečivých rastlinách Západu v novom miléniu sa odporúčajú pre terapeutické použitie druhy Angelica i Archangelica a to Angelica acutifolia, Angelica archangelica (správnejšie Archangelica officinalis), Angelica atropurpurea, Angelica dahurica, Angelica edulis, Angelica gigas, Angelica keiskei, Angelica koreana, Angelica polymorpha, Angelica pubescens, Angelica radix, Angelica sinensis, z čoho u nás rastie iba Angelica sylvestris – angelika (děhel) lesná a Angelica officinalis – syn. Angelica archangelica – archangelika (andělika) lekárska.

Bylina je zriedkavá v celej SR v burinových porastoch na brehoch vôd, vo vlhkých lesoch, obľubuje dusíkaté, bahnité pôdy a pravdepodobne splanieva zo starých kultúr.

Pôvodná je v horách severských oblastí, kde sa považuje za všeliek. V záhradách sa pestuje aj pre ozdobu.